Európska komisia už čoskoro poteší banky v EÚ. Eurokomisár Jonathan Hill totiž budúci mesiac plánuje predložiť návrh na výrazné zníženie kapitálových požiadaviek v odvetví sekuritizácie. Tieto kapitálové požiadavky boli zvýšené …
… pred pár rokmi, v snahe znížiť riziko na finančnom trhu. No úroveň kapitálových požiadaviek bola stanovená tak vysoko, že sa v dôsledku toho sekuritizačný trh drasticky zmenšil. Práve to má napraviť návrh Európskej komisie. No, paradoxne, liberalizácia v tomto prípade nemusí nutne znamenať viac voľného trhu.
Čo prinesie pripravovaný návrh
Podľa plánov Európskej komisie budú kapitálové požiadavky znížené v priemere o 25 %. Podobne budú znížené aj kapitálové požiadavky u poisťovní.
Banky a poisťovne totiž opakovane pripomínali, že aktuálna úroveň kapitálových požiadaviek je brzdou pre oživenie trhu.
A čísla naozaj ukazujú obrovský prepad – zatiaľ čo v roku 2008 dosahoval európsky sekuritizačný trh úroveň 815 miliárd eur, minulý rok to bolo len 217 miliárd eur, a teda takmer štvornásobne menej.
Európska komisia s neľahkou úlohou
To, že návrh Európskej komisie stimuluje finančný trh, je samozrejmé. Vďaka nižším kapitálovým požiadavkám totiž budú môcť banky poskytovať viac úverov.
Zníženie kapitálových požiadaviek však môže viesť aj k vyššej rizikovosti pri poskytovaní úverov.
Výška rezervného kapitálu pri úveroch by tak mala byť optimálnym kompromisom medzi rizikovosťou a ekonomickou výkonnosťou.
No aká je „tá správna“ úroveň kapitálových požiadaviek? Európska komisia a ani iní centrálni plánovači nám na túto otázku nemôžu dať inú ako arbitrárnu odpoveď. Je to totiž rovnako neriešiteľná úloha, ako spýtať sa, aká je „tá správna“ cena za nejaké konkrétne výrobky alebo komodity.
Jediný nearbitrárny spôsob, ako vyriešiť tento problém, je prostredníctvom ponuky a dopytu na trhu.
V zmysle tejto logiky by tiež Európska komisia mala kapitálové rezervy úplne zrušiť a ich výšku ponechať plne na rozhodnutí finančných inštitúcií. No je tu jeden problém – finančný trh v EÚ nie je skutočným trhom.
Regulácie vs. morálny hazard
Na skutočnom trhu si firmy v prípade úspechu nechávajú svoje zisky a v prípade problémov čelia krachu. Banky a iné veľké finančné inštitúcie sú však pred bankrotom rôznymi spôsobmi chránené, pretože ich krach by vraj mohol vážne ohroziť fungovanie celej ekonomiky.
To vedie banky k obrovskému morálnemu hazardu – keďže ich zisky sú súkromné, no na ich prípadné škody sa skladajú daňovníci. Zníženie kapitálových rezerv zo strany Európskej komisie tak zvýši riziko u bánk, no motivácia k väčšej zodpovednosti neporastie rovnako.
To, či teda Európska komisia v sumáre ekonomike z dlhodobého hľadiska pomôže, je preto nemožné posúdiť. Koniec koncov, podobne, ako je nemožné posúdiť to, či je nejaká centrálne plánovaná úroveň cien lepšia než nejaká iná.
Ak teda Európska komisia chce z dlhodobého hľadiska skutočne nájsť najlepší možný kompromis medzi rizikom a ekonomickou výkonnosťou, mala by presadzovať menej centrálneho plánovania a viac trhu.
To v prvom rade znamená ukončiť všetky snahy o zachraňovanie bánk a nechať tak banky niesť plnú zodpovednosť za svoje zlé rozhodnutia. Po tom, ako sa stane toto a odvetvie bankovníctva bude aspoň ako-tak pripomínať trh, každá deregulácia zo strany Európskej komisie bude prínosná a viac ako vítaná.
1. http://www.ft.com/intl/cms/s/0/7f59c7d0-44b8-11e5-b3b2-1672f710807b.html#axzz3jLursuyu
Vytlačiť článok
Autor článku 
Dobry den
Vy mate jeden recept na vsetko a nim je slobodna ruka trhu.
Aj bolsevik dokazal cez svoju ideologiu obhajit kazdy nezmysel.
Tym vas nechcem urazit len povedat to, ze svet nie je ciernobiely a neexistuje jeden univerzalny liek na vsetko.
Banky logicky nikdy nebudu taky isty biznis ako napr. vyroba. Do banky si neukladaju peniaze investori, ktori mozu ako tak zvazit jej zdravie, ale radovi obcania ktori vedia pardon za vyraz gulove. Toto je mimoriadne citliva zalezitost a nielen politicky, ale hrozia tu v krajnom pripade aj nepokoje. Tym nechcem povedat, ze banka nema tiez skrachovat, ale ide tu o viac. Zaujem statu tu nikdy nevylucite.
Zodpovednost bankarov tak to je krasny pojem. Ak mate recept ako na to rad si ho vypocujem. Jedine co by pomohlo tych “zlych” bez milosti strkat do basy ako kriminalnikov a zhabat vsetky majetky, lenze oni maju dost penazi na dobrych pravnikov a tiez konexii ako politici, takze oni nie su vlastne radovi obcania….
Ziadna preregulovanost, ale nezmyselna globalizacia=liberalizacia bez pravidiel smerujuca k nekonecnej mergeromanii a oligopolizacii cohokolvek je finalnym produktom toho, ze v mnohych odvetviach existuju uz len velke firmy a nic viac. Pre stredne a male podniky neostal priestor.
Tieto megamolochy presahujuce velkost mnohych mensich statov si robia co chcu a zial jedine co im zabrani konat cokolvek co chcu je regulacia. Este zostava viera, ze ziadne imperium neprezije a casom sa rozpadne, ale to sa zatial nedeje.
Neberiem Vam liberalny pohlad na veci, v mnohom s Vami aj suhlasim, len sa treba na veci pozerat zo vsetkych stran.
Majte sa.
Zdravim.
Som rad, ze aj liberali dokazu niekedy uznat potrebu regulacii. Zial v idealnom svete by mozno neviditelna trhova ruka fungovala, ale v realnom svete to tak nie je. Ani mna netesia regulacie a pravna zlozitost dnesneho sveta, ale aj nedokonale riesenia su casto lepsie ako ziadne.
Nezodpovednosti a hazardu bankarov treba zial celit regulaciou a kontrolou…
Slobodny trh v bankovnictve je pardon opat jedna velmi krasna iluzia najma v dnesnom globizovanom svete. Ak skrachuje firma zaboli to zamestnancov a akcionarov, ale tieto skupiny su ovela mensie, navyse akcionari by si svoje investicie mali sledovat a zamestnanci si najdu iny job. Lenze do banky si davaju ludia svoje uspory vo viere, ze sa minimalne nestratia. Ak banka krachne a ludia pridu o uspory to je ina kava, kde sa vlada nikdy nebude moct tvarit ze sa nic nestalo.
Majte sa. Martin
Dobrý deň,
to, že by rušenie regulácií v tomto prípade bolo prospešné nie je možné jednoznačne povedať práve kvôli tomu, že v sektore bankovníctva neviditeľná ruka trhu nie je, pretože ten sektore nie je trhom (ako som napísal v článku).
Inak ale skutočne poctivým riešením nezodpovednosti bankovníctva nie sú regulácie, ale väčšia zodpovednosť bankárov. Najmä nezachraňovanie krachujúcich bánk. Mimochodom, práve obrovská preregulovanosť bankového sektora drasticky zvýšila bariéry na vstup do tohto odvetvia, a preto práve ona je dôvodom toho, že bankové inštitúcie sú oveľa väčšie, ako by boli na skutočne slobodnom trhu. Regulácie tak samy do veľkej miery vytvorili problém, ktorý sa snažili riešiť.
Viac o tom, ako súkromné bankovníctvo fungovalo a mohlo by fungovať aj v budúcnosti napríklad tu: http://ekonomika.oldweb-sulik.sk/ekonomicke-knihy-na-stiahnutie/murray-rothbard-penize-v-rukou-statu/