Európska komisia aplikuje pri finančných reguláciách kolektívnu vinu

Európska komisia v reakcii na finančnú krízu priniesla množstvo novej regulačnej záťaže. To, či tieto regulácie sú dobrou reakciou a či nerobia viac škôd ako úžitku, je problémom samé o sebe. No okrem toho regulácie Európskej …

… komisie výrazne zasahujú aj spoločnosti, ktoré s krízou nemali absolútne nič a ktoré navyše ani primárne nepôsobia vo finančnom priemysle. To zrejme povedie k presne opačným výsledkom a paradoxne tak môže riziko vzniku kríz zvýšiť.

Európska komisia predmetom kritiky

Európska komisia obdržala v súvislosti so spomínanými reguláciami desiatky sťažností od veľkých spoločností ako sú Ford, IBM, Airbus alebo General Electric. Ako sa uvádza v jednom z listov, ktoré boli zaslané Európskej komisii:

„Máme vážne obavy, že podniky používajúce deriváty na účely hedgingu (ochrana pred rizikom) sú zbytočne a nepomerne zaťažené takýmito požiadavkami. (…) Tieto podniky nepredstavujú systémové riziko a nespôsobili finančnú krízu.“

A ekonomické štatistiky dávajú kritikom návrhu Európskej komisie za pravdu. Pravidlá, ktoré vstúpili do platnosti vo februári 2014, sa týkajú viac než 134 000 spoločností.

No tri štvrtiny týchto spoločností predstavuje spolu len nepatrné 2 % celkového objemu derivátov. Drvivá väčšina novej byrokracie tak zasahuje firmy, ktorých vplyv na trh s derivátmi je prakticky bezvýznamný.

Ďalší morálny hazard

A prečo vlastne Európska komisia prichádza s podobnými návrhmi? Ako uvádza Financial Times:

„Regulátori chcú zabezpečiť, že daňoví poplatníci nebudú musieť zachraňovať banky v budúcnosti.“

No namiesto úradníckeho rozhodovania o tom, ktoré firmy uspejú a ktoré majú zlyhať, či nebodaj namiesto toho, aby byrokrati určovali „tú správnu“ úroveň rizika, existuje lepšia alternatíva – trh.

Ak totiž budú musieť banky a iné finančné inštitúcie v prípade problémov skrachovať, nebudú mať inú možnosť, len sa správať zodpovednejšie.

Ak totiž svoj prístup nezmenia, ľahko ich vytlačí konkurencia, ktorá sa správa zodpovednejšie.

No podobne ako tomu, čo má v ruke kladivo, všetko vyzerá ako klinec, tak ani úradník s pečiatkou v ruke si nevie predstaviť, že by sa mal nečinne pozerať na to, ako sa problémy (spôsobené úradníkmi) vyriešia sami.

Európska komisia preto na zlyhanie centrálneho plánovania opäť raz reaguje väčším centrálnym plánovaním, a preto sa, žiaľ, ani teraz nevyhne zlyhaniu.

Vytlačiť článok