Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska iniciatíva pre mládež ako nový začiatok | Europarlament – Richard Sulík

Close

Štrasburg 10.2. 2015 – Vystúpenie Richarda Sulíka v europarlamente v rámci rozpravy k téme: Európska iniciatíva pre mládež – EIM, (angl. European Youth Initiative), ktorej cieľom v roku 2015 je vytvorenie ambicióznych 650 000 pracovných miest pre mladých ľudí. Európska komisia pri nástupe do funkcie sľubovala “nový začiatok”, kde program Európska iniciatíva pre mládež …

… spolu s Európskym sociálnym fondom ESF predstavuje “kľúčovú dôležitosť”. Problémom však je, že keby Európska únia nezobrala zamestnávateľom peniaze, tak by mohli zamestnať mladých oni a všetky tieto veci by sa mohli robiť mnohonásobne hodnotnejšie.

Európska iniciatíva pre mládež – alebo o čo ide

Európska únia predčasne navrhuje uvoľniť 1 miliardu eur na Európsku iniciatívu pre mládež (EIM), pričom tieto peniaze by mali byť dostupné už tento rok. Európska iniciatíva pre mládež angl. European Youth Initiative má pomôcť mladým ľuďom získať prácu a získať ju rýchlejšie. Európska komisia očakáva, že vďaka tomu bude tento rok vytvorených 350 000 – 650 000 pracovných miest, namiesto 14 000 – 20 000, ktoré boli plánované pri pôvodnom tempe financovania.

Čo má priniesť Európska iniciatíva pre mládež podľa niektorých významných ľudí

Viceprezident pre Euro a Sociálny dialóg Valdis Dombrovskis:

“S dnešným návrhom Komisia vysiela jasný signál, že nezamestnanosť mladých je aj naďalej vysoko v našej politickej agende.”

Mladí vraj vďaka práci za tieto peniaze “prispejú do ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom svojich zručností a dynamiky, ale tiež znovu získajú svoju dôstojnosť.”

Komentár:

  1. Program Európska iniciatíva pre mládež by mali porovnávať s alternatívou – keby zamestnávateľom nezobrali peniaze, tak by mohli zamestnať mladých oni a všetky tieto veci by mohli robiť ešte hodnotnejšie.
  2. Pri byrokratmi naplánovanej práci a vzdelávaní nezískajú “zručnosti” reálne požadované v súkromnom sektore, vďaka ktorým by dokázali zamestnávateľom priniesť hodnotu, ale naučia sa len spĺňať požiadavky byrokratov.


Europoslanec a predseda Európskej Ľudovej strany Manfred Weber:

“Prioritou Európskej komisie je priniesť pracovné miesta a rast. Tento návrh Komisárky Thyssen je dobrým príkladom veľmi konkrétnych a praktických opatrení pre efektívnejší boj s nezamestnanosťou mladých. Toto od nás očakávajú európski občania.”

Komentár:
Jediné “konkrétne a praktické” riešenie pre byrokratov je viac peňazí pre prerozdeľovanie. Znižovanie daní alebo znižovanie regulačnej záťaže, najmä pracovného práva? To je zrejme príliš abstraktné a nepraktické.

Johanna Nyman , predsedkyňa Európskeho fóra mládeže (organizácia financovaná Európskou úniou)

“Radi vidíme, že Európska komisia konečne dáva zamestnanosti mladých prioritu, akú si zaslúži. (…) Je načase, aby boli mladí ľudia vytiahnutí z krízy, ktorá ich pohltila na tak dlho!”

Komentár:
“Konečne”, ako keby doteraz Európska únia na nezamestnanosť mladých neprerozdeľovala dosť. Viac toho istého tiež len ťažko vytiahne mladých z krízy.

Európska komisia a “Nový začiatok”

Európska komisia pri nástupe do funkcie sľubovala “nový začiatok”. To potvrdila aj belgická eurokomisárka Marianne Thyssen, ktorá má na starosti portfólio pre zamestnanosť a sociálne veci. Podľa nej však má mať v boji proti nezamestnanosti program Európska iniciatíva pre mládež spolu s Európskym sociálnym fondom “kľúčovú dôležitosť”. Nový začiatok tak pre Európsku komisiu znamená jedine NOVÉ a NOVÉ prerozdeľovanie. Nová eurokomisárka sa tak veľmi nelíši od svojich predchodcov (a nová Európska komisia sa nelíši od predchádzajúcej Európskej komisie), keďže už tí prerozdeľovali čo najviac, ako bolo možné.

Prepis vystúpenia Richarda Sulíka v europarlamente k téme: Európska iniciatíva pre mládež ako nový začiatok

“Vážená pani komisárka,

myslieť si, že s jednou miliardou eur na program Európska iniciatíva pre mládež vytvoríte státisíce pracovných miest je čistá ilúzia.

Tomu neveríte zrejme ani Vy sama.

Komisia sľúbila nové začiatky, a pritom dokážete robiť stále len to isté. Stále len dávate ďalšie a ďalšie peniaze do ďalších a ďalších programov ako je Európska iniciatíva pre mládež. Toto predsa nefunguje.

Však pozrite, aká je dnes zlá situácia. Politici nevedia vytvoriť pracovné miesta. Politici vedia vytvoriť iba podmienky pre vznik pracovných miest. Preto jediné riešenie je znižovať regulačnú záťaž.

Európska únia je najviac regulovaný hospodársky priestor na svete. Tu je problém. Nie v tom či dáte miliardu, alebo dve, alebo desať na program Európska iniciatíva pre mládež, však to už máme všetko za sebou.

Musíte zlepšovať podnikateľské prostredie, a pritom ešte aj ušetríte množstvo peňazí, ktoré môžu ostať podnikateľom. Oni vedia, čo s tým najlepšie.

Ďakujem vám.”

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.

Komentáre

  1. Martin says:

    pan Sulik suhlasim, ze s podporou podnikatelskeho prostredia by bolo treba nieco urobit, podla mna je este vacsim problemom legislativna a byrokraticka zataz ako danova.
    Taktiez suhlasim s tym, ze bruselski uradnici nemaju ahnung o realite a sposobe riesenia mnohych problemov. Par som ich zazil a je to zufale…

    Na druhej strane som uz davno stratil iluziu ohladom klasickeho liberalneho konceptu neviditelnej ruky trhu a tiez pochybujem o jednom recepte = znizenie dani ako vseliek na vsetky problemy. Toto prestalo platit nastupom sialenej globalizacie.

    • Súhlasim s vami, zníženie daní rozhodne nie je všeliek. Ale čo skutočne pomôže, je deregulácie – odstraňovanie bariér, rušenie zbytočných povinností a nezmyselných nariadení v podnikaní.

      S pozdravom
      Richard Sulík

  2. Andrej Králik says:

    Žiaľ, pán Sulík neustále opakuje tú istú mantru. Pozrime sa však objektívne na čísla: v Európe je 22% mladých ľudí bez práce, mladý človek má 2x väčšiu šancu ocitnúť sa na úrade práce a navyše – 42% mladých ľudí je v neistej situácii, lebo má len dočasnú pracovnú zmluvu. Na jednej strane máme 5 miliónov ľudí bez práce, na stranej druhej je v Európe vyše 2 miliónov voľných pracovných miest. Prečo? Hlavne z troch dôvodov – nesúlad medzi tým čo ponúkajú uchádzači o prácu a tým, čo požadujú zamestnávatelia, nepružné úrady práce a neochota cestovať za prácou. Na prvé dve z týchto príčin je zameraná garancia pre mladých. Európske peniaze pôjdu na projekty, ktoré zagarantujú, aby každý mladý človek po strate práce alebo skončení štúdia dostal do 4 mesiacov jednu z troch možností: prácu, odbornú stáž alebo ďalšie vzdelávanie. To donúti úrady práce, aby sa rozhýbali a ponúkli mladým ľuďom zmysluplnú perspektívu. Garancia pre mladých nestojí na vode, je založená na skúsenostiach z Rakúska a Fínska, kde priniesla uplatnenie 83% mladým bez práce. Členské štáty však majú možnosť prísť aj s alternatívnymi možnosťami, ako riešiť nezamestnanosť mladých. Holanďania napríklad navrhujú prefinancovanie daňových úľav pre start-upy, Poliaci prišli s odpustením odvodov pre začínajúcich podnikateľov, ktorí vytvoria pracovné miesta. Pozitívne je, že kuvikanie na dnešnom zasadnutí EP bolo len marginálnou záležitosťou a veľká väčšina podporila návrh, ktorý umožní, aby nám jedna generácia mladých ľudí nepresedela na úradoch práce.

    • Michal says:

      Myslim, ze sa stale mozem povazovat za mladeho. Po skonceni skoly som sa rozhodne do prace neponahlal – podobne ako kopec ludi z mojho okolia. Doma bolo dobre, nech to znie akokolvek. A preto by ma zaujimalo kolko z tych 22% mladych bez prace je doma dobrovolne. Cisla by vas mozno prekvapili.

      “prácu, odbornú stáž alebo ďalšie vzdelávanie”
      Mlada generacia bude (ak chce) hladat pracu na internete, chodit na nejake urady prace nas otravuje. A mimochodom, tato EU iniciativa sa teda snazi statisticky znizit nezamestnanost mladych ludi tym, ze ich posle na staz, alebo vzdelavanie (ved prave dostudovali!)?

      Ked uz ste spomenuli tu staz. Poznam cloveka, sikovneho, ktory sa dostal na “absolventsku prax” prave na urad prace. To, ze pristup k ludom bol priserny nikoho asi neprekvapi. Co mna ale celkom prekvapilo bolo, ked som sa dozvedel co to znamena “nestrankovy den”. Pocas tohto dna ludia na tom urade rucne prechadzali archiv a hladali podla datumov, kto z momentalne nezamestanych sa ma prist hlasit na dany urad dalsi tyzden. Takze si to takto dopredu pripravovali. Inak praca na 2-3 hodky a este to robili ti chudaci co ziskavali “absolventsku prax”. Toto bolo ~2 roky dozadu. Ehm… niekto by mal asi poslat tych uradnikov na skolenie “MS Excel 101”. Fakt hrozne. Comu nas vy chcete ucit? Neefektivite?

      “Európske peniaze pôjdu na projekty, ktoré zagarantujú, aby každý mladý človek po strate práce alebo skončení štúdia dostal do 4 mesiacov jednu z troch možností: prácu, odbornú stáž alebo ďalšie vzdelávanie. To donúti úrady práce, aby sa rozhýbali a ponúkli mladým ľuďom zmysluplnú perspektívu.”
      Ja to nechapem… ako to tie urady donuti, aby sa rozhybali? Mohli by ste to nejako rozviest? Uprimne by ma to zaujimalo.

      • Andrej Králik says:

        Zdravím Michal,

        v prvom rade vďaka nielen za záujem o tému, ale aj za to, že ste poskytli pohľad z prvej ruky. To len potvrdzuje, že situácia na úradoch práce nie je uspokojivá a je čo zlepšovať. Najmä pokiaľ ide o aktívnu politiku trhu práce. Hlavnou úlohou zamestnanca na úrade práce by malo byť efektívne spájanie dopytu s ponukou. Uchádzač o prácu by mal dostať od štátu na mieru šitý servis. To sa dá len ťažko, ak na 1 zamestnanca na úrade práce pripadá 400 uchádzačov o prácu. Ak bude nastavená lehota 4 mesiacov a tým aj nárok uchádzača na jednu z troch alternatív – úrady práce budú musieť zmodernizovať svoje fungovanie, aby toto očakávanie mohli naplniť.
        Áno máte pravdu, koho by po absolvovaní VŠ ešte bavilo ísť ďalej študovať?? Ale realita je taká, že na úradoch práce je kopec absolventov odborov (najmä humanitných), o ktoré nemá nikto záujem. Tak keď vidím, že nemám perspektívu vo vyštudovanom odbore, mám šancu si spraviť nejaký kurz, ktorý ma posunie ďalej. Niekomu možno pomôže webmasterský kurz a nakopne ho to, aby si našiel prácu v IT, digitálnej agentúre alebo si založí eshop.
        Súhlasím – pasívnych ľudí je veľa. Ale vytvorme šancu aspoň pre tých, ktorí majú záujem niečo zmyslupné robiť.

    • Pán Králik,

      To čo píšete, je také úradnícke blá blá, takpovediac povinná jazda, ale skutočnosť je tá, že toto predsa nie je prvý program svojho druhu. EÚ už dala množstvo peňazí (pričom pod „množstvom“ treba rozumieť desiatky miliárd eur) a skutek utek. Žiaľ, stále ste nepochopili podstatu: politici žiadne miesta nevytvoria, politici môžu len zlepšiť podmienky pre podnikanie. V prípade EÚ to znamená odbúravanie bariér, ktorých máme neúrekom. A to zrovna nestojí ani cent.

      S pozdravom
      Richard Sulík

  3. Konecneeee niekdo poriadny v EU parlamente……