Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska centrálna banka ušetrila štátom peniaze a zabrzdila reformy

Európska centrálna banka v posledných rokoch prijala opatrenia, ktoré výrazne uľahčujú zadlžovanie krajín eurozóny. Pred 3 rokmi to bol tzv. program OMT a od marca tohto roka je to aj kvantitatívne uvoľňovanie. Prostredníctvom …

Európska centrálna banka a štáty

… OMT na seba Európska centrálna banka zobrala zodpovednosť, že v prípade finančných problémov pomôže krajinám v núdzi. Nečudo, že po spustení tohto programu úroky pri vládnych dlhoch významne klesli. Štáty eurozóny tak vďaka ECB za dlhy platia menej, no zároveň sú motivované k oveľa väčšiemu zadlžovaniu.

Nelichotivý stav verejných financií v EÚ

Na hrubý dopad aktivít Európskej centrálnej banky a ostatných centrálnych bánk v EÚ na trh s vládnymi dlhopismi sa pozrel analytik inštitútu INESS Robert Chovanculiak.

Ak by podľa neho boli úroky pri vládnych dlhoch v roku 2014 len na úrovni roku 2007, štáty Európskej únie by na ich financovanie minuli o 200 miliárd eur viac. To by podstatne zmenilo pohľad na stav verejných financií v EÚ.

Prebytkový rozpočet Nemecka by okamžite zmizol a bez deficitu by z celej eurozóny boli len Luxembursko a Estónsko.

Naproti tomu Francúzsko by malo deficit vo výške až 5,7 % a deficit Španielska by sa blížil k siedmim percentám HDP.

Realita je ešte horšia

Ako je vidieť, vplyv OMT Európskej centrálnej banky na financovanie krajín eurozóny je obrovský. No článok Roberta Chovanculiaka vychádza z extrémne konzervatívnych predpokladov.

V roku 2007 totiž eurozóna ešte o kríze ani netušila a rovnako tak netušila, že sa viacerí jej členovia dostanú na pokraj bankrotu. A zatiaľ čo vtedy predstavoval verejný dlh eurozóny zhruba 66 % HDP, minulý rok to bolo už 92 % HDP.

Vzhľadom na výrazné zhoršenie udržateľnosti verejných financií by tak štáty eurozóny mohli minulý rok bez zásahov ECB aj o úrokoch z roku 2007 len snívať. Bez OMT by tak boli náklady na ich financovanie ďaleko vyššie a viaceré krajiny by už dnes s dvojcifernými deficitmi čelili bankrotu.

Európska centrálna banka a zvyšok EÚ

Hoci sa spomínaný článok venuje celej Európskej únii, vplyv Európskej centrálnej banky na krajiny mimo eurozóny nemožno podceňovať.

Po prvé, eurozóna predstavuje zhruba tri štvrtiny ekonomiky Európskej únie. Po druhé, vzhľadom na význam a veľkosť ECB monetárne politiky v eurozóne majú veľký dopad aj na zvyšok EÚ.

A po tretie, centrálne banky v zvyšku Európskej únie nečakajú len nečinne na to, čo spraví Európska centrálna banka, ale samy politikám ECB prispôsobujú svoje politiky.

Európska centrálna banka má tak zásadný vplyv aj na krajiny, ktoré eurom neplatia.

Kto za to zaplatí?

Niekto by mohol povedať, že aktivity Európskej centrálnej banky sú dobré. Štáty ušetria, ekonomika funguje lepšie a všetci sú spokojní.

Lenže nič také ako obed zadarmo neexistuje a tak za všetko musí niekto v konečnom dôsledku platiť.

Umelo nízke úrokové sadzby sú v podstate len dotáciou. A podobne ako všetky iné dotácie, aj táto dotácia stimuluje konanie, ktoré je neudržateľné a nežiaduce.

Bez dotácií ECB by tak mali krajiny EÚ len dve možnosti – buď by dostali svoje verejné financie na udržateľnú cestu, alebo by zbankrotovali, čiže by boli odstrihnuté od možnosti naďalej neefektívne hospodáriť.

Vďaka lacným úverom Európskej centrálnej banky však môžu štáty neefektívne hospodáriť, a teda plytvať peniazmi aj naďalej, bez hrozby akéhokoľvek trestu. Štáty tak nemajú motiváciu znižovať výdavky alebo reformovať ich preregulované ekonomiky.

A tak napriek tomu, že kríza je dôsledkom nadmerných štátnych zásahov a v reakcii na ňu sa štátne zásahy ešte viac pritvrdili a napriek tomu, že tento prístup podľa očakávaní ekonomiku ešte viac zhoršil, vďaka ECB štáty svoj prístup meniť nemusia.

Bez zmeny prístupu však hospodársky rast príde len ťažko.

Európska centrálna banka tak síce dočasne pomohla štátom, no len za cenu oddialenia nevyhnutných opatrení na skutočnú obnovu ekonomiky.

Zdroj:
1. http://blog.etrend.sk/iness/ako-usetrit-200-miliard-vo-verejnych-financiach-bez-jedinej-reformy.html?utm_source=etrend&utm_medium=blog&utm_campaign=listing

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.