Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska centrálna banka sa sťažuje na dôsledky svojich politík

Európska centrálna banka má spomedzi všetkých inštitúcií EÚ zrejme najväčší priamy dopad na vývoj ekonomiky. ECB má až takú veľkú moc, že už len náznaky budúcich plánov v prejavoch jej lídrov dokážu poriadne zatriasť …

Európska centrálna banka a eurozóna

… finančnými trhmi. O to zaujímavejšie je to, keď najvyšší predstavitelia Európskej centrálnej banky hovoria o svojich víziách a o tom, čo považujú za najväčšie chyby v súčasnom usporiadaní eurozóny. Žiaľ, nie vždy sú tieto prejavy konštruktívne.

Čo vraj ohrozuje euro

Jeden z tých menej konštruktívnych prejavov mal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Cœuré na minulomesačnej konferencii v Paríži. Cœuré neprekvapivo hovoril o tom, že sa eurozóna potrebuje hlbšie integrovať.

Ku tomuto postoju sa v poslednej dobe hlási čoraz viac lídrov EÚ. Ak sa tak nestane, eurozóna vraj bude odsúdená na budúcnosť nízkeho hospodárskeho rastu a opakovaných kríz.

Hlbšie integrovaná eurozóna by tiež vraj mala mať aj spoločný rozpočet, pre ktorý by mal byť základom už vytvorený trvalý euroval (ESM).

Už dnešná existencia ESM je podľa Cœuré „pôsobivým úspechom“.

Európska centrálna banka kritizuje Európsku centrálnu banku

Kritika súčasného usporiadania zo strany jedného z top členov Európskej centrálnej banky môže na prvý pohľad znieť rozumne. V skutočnosti však problémy, ktoré Cœuré kritizuje, spôsobila, resp. spôsobuje práve ECB.

Nízky hospodársky rast a opakujúce sú krízy sú napríklad priamym a nevyhnutným dôsledkom politík lacných peňazí Európskej centrálnej banky. Úrokové sadzby, ktoré boli umelo znížené, môžu krátkodobo stimulovať ekonomiku, no ide len o bublinu, a teda ilúziu rastu.

Tento rast je preto odsúdený na pád, po ktorom prichádza ekonomická kríza. Ani tu však Európska centrálna banka nezostáva nečinne stáť.

Namiesto toho, aby ekonomiku nechala vyčistiť od nerentabilných projektov a umožnila jej tak skutočný a udržateľný rast, robí presný opak.

ECB najskôr znížila úrokové sadzby na takmer nulu a keď nepomáhalo ani to, ekonomiku začala zaplavovať lacnými peniazmi v kvantitatívnom uvoľňovaní. Eurozóna tak nie je odsúdená na obdobie opakujúcich sa kríz a nízkeho hospodárskeho rastu,

ide len o dôsledky konania Európskej centrálnej banky.

Ešte viac problémov

Európska centrálna banka je zodpovedná za dlhodobo nízky rast ekonomiky aj z iného dôvodu. Vďaka jej lacným peniazom sa totiž nezodpovedné krajiny môžu aj naďalej zadlžovať, namiesto toho, aby šetrili a vykonávali reformy.

ECB tak kupuje krátkodobú stabilitu za cenu drahého dlhodobého marazmu.

A ak by sa eurozóna integrovala ešte hlbšie, tieto problémy by sa zosilnili ešte viac. Štáty by totiž vďaka zdieľaniu rizika mali menšiu motiváciu prichádzať s bolestivými, no prospešnými politikami, čo by ešte viac zosilňovalo spomínaný marazmus.

Na čo by sa štáty snažili odstrániť prekážky, kvôli ktorým firmy nemôžu vytvárať hodnoty, keď za ich problémy budú ručiť iní?

Viac integrácie teda eurozónu rozhodne nespasí. Ak má eurozóna prežiť, svoj prístup musí zmeniť v prvom rade samotná Európska centrálna banka.

Zdroj:
1. http://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2015/html/sp150827.en.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.