Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska centrálna banka má väčšiu moc ako volené inštitúcie

Európska centrálna banka nedávno zožala kritiku od Bernda Riexingera, predsedu nemeckej strany Ľavice. Ten tvrdí, že ECB má ešte väčšiu moc ako volené inštitúcie, pričom to dokazoval na nedávnom príklade Grécka. Podľa …

Európska centrálna banka a moc

… strany Ľavice tiež Európska centrálna banka presadzuje neoliberálne politiky, ktoré bránia skutočnej obnove z ekonomickej krízy. Vzhľadom na aktivity ECB sú však obvinenia z presadzovania neoliberálnych politík úplne mimo realitu. To, že Európska centrálna banka má obrovskú moc, však rozhodne nemožno popierať.

Núdzová likvidita pre Grécko

Podľa Riexingera Európska centrálna banka konala politicky, keď Grécku nedávno krátkodobo obmedzila tzv. núdzovú likviditu (ELA) pre banky. Ako totiž povedal:

„Takto je to vydieranie gréckej vlády a ohrozovanie demokracie v Európe ako celku.“

Neochota poskytnúť Grécku ďalšiu likviditu tiež mala byť dôkazom toho, že ECB „drží väčšiu moc ako volené vlády.“
No skutočnosť je trochu iná – ak by Európska centrálna banka ELA Grécku nezastavila, práve vtedy by konala proti pravidlám, a teda politicky.

Pri poskytnutí núdzovej likvidity totiž musí byť predpoklad toho, že krajina tieto peniaze vráti. A to vzhľadom na vtedajšiu situáciu v Grécku nebolo rozumné očakávať.

Neoliberálna Európska centrálna banka?

Kolegyňa Riexingera Katja Kipping zase Európsku centrálnu banku kritizovala za údajnú neoliberálnu politiku. V dôsledku toho podľa Kipping ECB spôsobila „totálny rozpad sociálnej demokracie naprieč Európou.“ To má byť problém, keďže podľa nej, ak by v Európe

„bola silná sociálna demokracia, ktorá by skutočne prevzala svoju úlohu, mohli by sme ľahko nájsť keynesiánsku cestu von z krízy.“

Pod „keynesiánskou cestou“ je pritom myslené väčšie míňanie a väčšie stimulovanie ekonomiky lacnými peniazmi.

No Európska centrálna banka presadzuje len ťažko niečo iné ako keynesiánsku cestu. Po tom, ako úrokové sadzby znížila takmer na nulu, tiež spustila program kvantitatívneho uvoľnovania, ktorým chce ekonomiku umelo stimulovať ešte viac.

Okrem toho tiež ECB spustila tzv. program OMT, prostredníctvom ktorého fakticky ručí za dlhopisy vlád v eurozóne. Vďaka tomu všetkému sa môžu vlády aj naďalej nezodpovedne zadlžovať, a to za mimoriadne nízke úroky.

Bez týchto politík Európskej centrálnej banky by si totiž už viaceré krajiny na trhu nedokázali požičať a boli by prinútené hospodáriť zodpovednejšie, a teda paradoxne menej „sociálno-demokraticky“.

ECB tak má skutočne väčšiu moc ako samotné vlády. To, ako a či vôbec sa vlády budú zadlžovať, totiž nezáleží ani tak na výsledku volieb, ako na aktivitách Európskej centrálnej banky.

Zdroj:
1. http://www.euractiv.com/sections/euro-finance/die-linke-criticises-eu-institutions-317021

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.