Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska centrálna banka zároveň kritizuje i brzdí približovanie ekonomík

Európska centrálna banka vo svojej novej správe vyjadruje sklamanie nad nedostatočným približovaním ekonomík eurozóny. Práve euro totiž malo prispieť ku konvergencii medzi krajinami eurozóny a malo tak postupne zmenšovať …

Európska centrálna banka a eurozóna

… rozdiely v životnej úrovni. To, že sa tak nestalo, však nie je prekvapením, ale nevyhnutným dôsledkom. Ekonomiky eurozóny sa totiž nepribližujú dostatočne nie napriek politikám Európskej centrálnej banky, ale práve kvôli nim.

Európska centrálna banka zhodnocuje

Podľa správy Európskej centrálnej banky od roku 1999 urobili členské krajiny eurozóny len malý pokrok smerom ku konvergencii.

Ako dôvody ECB uvádza slabý inštitucionálny rámec, štrukturálnu nepružnosť, nízku produktivitu a iné faktory.

V prípade Grécka sa dokonca rozdiely oproti zvyšku eurozóny zväčšili. Prudký pokles reálnych úrokových sadzieb tiež podľa Európskej centrálnej banky podporil nadmerný rast úverov, čo krátkodobo ekonomiku stimulovalo, no na úkor budúcnosti.

Nemiestne sklamanie

No sklamanie Európskej centrálnej banky nie je namieste. Je to podobné, ako keby niekto vylial vodu na koberec, a potom sa čudoval, že je mokrý.

Po vstupe krajín do eurozóny sa totiž konvergovali najmä ich úrokové sadzby.

Aj vlády v krajinách ako Španielsko a Grécko tak platili pri nových dlhoch podobné úroky ako Nemecko napriek tomu, že ich úverová história bola podstatne menej solídna než tá nemecká a napriek tomu, že k zásadnej zmene ekonomických politík u týchto krajinách nedošlo.

Nečudo, že vlády už nemali motiváciu reformovať. V krátkodobom hľadisku totiž bolo oveľa lacnejšie (a príjemnejšie) sa zadlžiť a nad dlhodobým hľadiskom si často politici hlavu nelámu.

Ešte menej konvergencie

Z tohto sladkého sna krajiny periférie eurozóny prebudil príchod hospodárskej krízy. Mnohé z nich preto začali reformovať a prípadne sa aj snažili znížiť vládne výdavky. No tieto reformné snahy v roku 2012 opäť zastavila Európska centrálna banka.

V záujme zachovania stability eurozóny a „jednotnosti monetárnej politiky“ totiž spustila tzv. program OMT.

Prostredníctvom neho ECB fakticky ručí za dlhy eurozóny. To opäť viedlo ku konvergencii úrokových sadzieb a krajiny eurozóny tak opäť prišli o motiváciu šetriť a reformovať.

Ak je teda Európska centrálna banka sklamaná nedostatočným približovaním ekonomík, v prvom rade by mala prehodnotiť vlastné politiky.

Zdroj:
1. http://www.euractiv.sk/hospodarske-riadenie-eu/clanok/ecb-priblizovanie-sa-ekonomik-eurozony-je-sklamanim-023998

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.