Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Európska centrálna banka bráni návratu k udržateľnému rastu

Európska centrálna banka vo štvrtok zverejnila nové odhady ekonomického rastu a vývoja inflácie na rok 2015. Zatiaľ čo v júni ECB rátala s infláciou na úrovni 0,3 % a rastom na úrovni 1,5 % HDP, dnes očakáva už len infláciu na úrovni …

Európska centrálna banka a inflácia

… 0,1 % a rast HDP 1,4 %. Predseda Európskej centrálnej banky Mario Draghi preto naznačil, že ECB vykoná ďalšie kroky na podporu inflácie a hospodárskeho rastu. To však ekonomike môže pomôcť len veľmi krátkodobo a na úkor budúcnosti.

Meniaca sa situácia

Európska centrálna banka v marci spustila tzv. program kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Tento program mal odvrátiť „hrozbu“ deflácie a infláciu dostať bližšie k 2 %, čo je cieľ ECB.

QE malo byť pôvodne spustené do septembra budúceho roka s tým, že v prípade, že inflácia nedosiahne požadované úrovne, bude pokračovať aj naďalej.

To na štvrtkovej konferencii opäť potvrdil aj Draghi. Okrem toho tiež naznačoval, že ECB môže rozšíriť aj objem existujúceho programu QE. Jednu vec však na kvantitatívnom uvoľňovaní Európska centrálna banka zmenila už teraz – zvýšila podiel štátnych dlhopisov, ktoré môže QE nakúpiť, z 25 na 33 percent.

To zlacní zadlžovanie pre krajiny eurozóny, čo ešte viac zníži ich ochotu vykonávať reformy.

Európska centrálna banka bráni obnove

Prístup Európskej centrálnej banky však zosilňuje presne tie problémy, ktoré má riešiť. Už finančná kríza v roku 2007 bola totiž dôsledkom politík lacných peňazí ECB, ako aj iných centrálnych bánk.

Tieto lacné peniaze umelo stimulovali ekonomiku, čím vytvorili ilúziu prosperity. No keďže tento stimul bol umelý a teda neudržateľný, išlo len o bublinu. Problémom tak nebola samotná kríza, keďže tá znamenala len očistný proces, vďaka ktorej sa zdroje v ekonomike dostávali tam, kde boli naozaj potrebné.

Problémom bola pôvodná bublina, ktorá spôsobila neefektívne prerozdelenie zdrojov.

Európska centrálna banka však tomuto očistnému procesu zabránila a namiesto toho znížila úrokové sadzby. To ekonomiku zachránilo od ešte väčšieho (nominálneho) prepadu, no zabránilo to aj skutočnej obnove.

Keď ani úrokové sadzby blízke nule nestačili, Európska centrálna banka prišla s kvantitatívnym uvoľňovaním. A keď sa ukazuje, že ani to nestačí, objavujú sa reči o ešte dlhšom a ešte intenzívnejšom zaplavovaní ekonomiky lacnými peniazmi. No aj keby sa plány ECB naplnili, výsledkom by nebol udržateľný rast, ale len ďalšia bublina.

Európska centrálna banka tak robí všetko pre to, aby zabránila skutočnej obnove.

Zdroj:
1. http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-09-03/draghi-unveils-revamped-qe-program-as-ecb-cuts-economic-outlook
2. https://euobserver.com/tickers/130109

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.