Eurokomisárka pre zamestnanosť Marianne Thyssen vo štvrtok hodnotila aktuálne trendy týkajúce sa zamestnanosti v Európskej únii. Štatisticky počet zamestnaných ľudí stúpol z 215 miliónov v roku 2013 na 218 miliónov …
… v roku 2014. To je, samozrejme, možné vítať, no stále ide o nižšie číslo ako pred krízou, keď bolo v EÚ zamestnaných viac ako 223 miliónov ľudí. No eurokomisárka aj tak chváli za zlepšenie konanie Európskej únie, pričom pravdou je skôr opak.
Nadšená eurokomisárka
Eurokomisárka chválila aj program EÚ Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI). V rámci neho EÚ vyhradila až 6,4 miliardy eur na financovanie opatrení na začleňovanie mladých ľudí na pracovný trh.
Eurokomisárka tomuto programu pripisuje aj 0,4 % nárast zamestnanosti mladých ľudí medzi rokmi 2013 a 2014. Ako vyhlásila:
„Myslím, že môžem povedať, že naše konanie v boji proti nezamestnanosti mladých začína prinášať ovocie.“
No to, že to tak eurokomisárka vníma, neznamená, že to tak aj naozaj je.
Ekonomické nezmysly
Je pekné myslieť na to, že peniaze EÚ môžu nezamestnaným pomôcť pri začleňovaní na pracovný trh. Eurokomisárka však zabúda, že Európska únia nemá žiadne peniaze okrem tých, ktoré vyberie od daňovníkov, čiže zamestnancov a podnikateľov.
Inak povedané – čím viac EÚ pomáha nezamestnaným začleňovať sa na pracovný trh, tým menej pracovných miest na tomto trhu existuje.
Akékoľvek „prínosy“ takýchto programov tak sú len iluzórne a vykúpené ešte väčšími škodami. Ak teda chce eurokomisárka Thyssen pomôcť nezamestnaným, v prvom rade by sa mohla zoznámiť so základnými ekonomickými princípmi.
1. http://www.euractiv.com/sections/social-europe-jobs/thyssen-our-fight-against-youth-unemployment-beginning-bear-fruit-321220
Vytlačiť článok
Autor článku 
Kazda jedna dotacia deformuje trh a splocnost.
Aby kazdy pochopil:
Mam pneuservis. Kupil som si stroje, prezuvam, opravujem. Splatka na stroje 5, moja praca a zisk 10, cena pre zakaznika 15. Oproti mne si otvori niekto dotovany servis. Dostane dotaciu na vybavenie, na rozbeh. Jeho splatka na stroje 2, jeho praca a zisk 10, cena pre zakaznika 12. Ku komu pojdete? Volba je jasna.
Cize v konecnom dosledku som si sam zaplatil moj vlastny krach. A to len vdaka dotacii.
Ziadne dotacie, ale lepsie podnikatelske prostredie, menej byrokracie, menej sikanovania zo strany statnych uradnikov, pretoze to co tu mame nie je ziaden kapitalizmus, ale obycajny korporatny fasizmus. O korupcii pri rozdelovani tychto dotacii ani nespominam.