Eurofondy môžu v Bratislave priniesť viac škody ako úžitku

Eurofondy budú opäť financovať kontroverzný projekt s veľkým množstvom problémov, tento raz v Bratislave. Pôjde o predĺženie trolejbusovej trate, ktoré má prispieť k zefektívneniu dopravy. Pri výstavbe tejto trate však bolo …

… vyrúbané množstvo zdravých stromov, boli ohrozené chránené vtáky a nová trať znepríjemní život aj chodcom. A ako to už pri eurofondoch býva, ani plánovaný prospech z ich využitia sa nakoniec vôbec nemusí dostaviť.

Eurofondy nadovšetko

Pri výstavbe trolejbusovej trate sa rozhodlo o vyrúbaní 21 zdravých a dospelých stromov. Jednou z hlavných priorít Bratislavy je pritom zastavenie výrubu stromov, za čo Mestským lesom Bratislava zaplatila 160 000 eur.

No zatiaľ čo ochrana prírody je jednou z najväčších priorít mesta, pokiaľ ide o eurofondy, musí ísť všetko bokom.

Akoby to nestačilo, výrub stromov sa má uskutočniť počas vegetačného obdobia vtákov, keďže sa v tejto lokalite nemajú nachádzať chránené živočíchy. Ornitológ Ján Dobšovič však v týchto stromoch objavil až dva chránené druhy vtákov – vranu a holuba hrivnáka.

Novej trati za eurofondy sa nepotešia ani chodci. Nová zastávka je totiž budovaná priamo uprostred chodníka. Na vynovenom priechode pre chodcov sa navyše budú nachádzať dva stožiare, pričom jeden z nich bol postavený špeciálne pre novú trať. Nové stožiare pre trolejbusy tiež výrazne zasahujú do architektúry danej ulice, a to i napriek tomu, že si Bratislava platí vlastnú architektku.

Pri projekte financovanom z eurofondov tak boli okamžite všetky priority mesta vyhodené von oknom.

Nepotrebná trať?

Vzhľadom na veľkosť tejto obety by snáď každý očakával, že nová trať pre trolejbusy musí byť mimoriadne dôležitá. Podľa mesta má nová trať priblížiť konečnú zastávku trolejbusov k zastávkam MHD a k zastávkam medzimestských liniek. Podľa plánov navyše prestupová vzdialenosť vďaka trati za eurofondy nemá presiahnuť 100 metrov.

To má však od reality dosť ďaleko.

Zastávky trolejbusov budú podľa portálu imhd.sk od existujúcich zastávok vzdialenéaž 230 metrov. V opačnom smere má dokonca vzdialenosť dosahovať 310 metrov, pričom cestou je potrebné prejsť až cez štyri riadené prechody. Dĺžka prestupu tak dosahuje až zhruba 5 minút.

Ani to však nie je koniec.

Zastávky regionálnej autobusovej dopravy sú od tohto miesta vzdialené ešte ďalších 500 metrov. Nie je preto veľmi reálne, že by trať financovaná z eurofondov skutočne pomohla prestupom. Ak by aj mohla, ľudia by ju mohli využívať len zriedka. Na Mliekárenskej ulici totiž zastavuje len niekoľko regionálnych spojov denne.

S výrubom stromov sa nemalo uvažovať

Bezohľadný výrub stromov za eurofondy sa navyše pôvodne ani nemal uskutočniť.

V pôvodnom zámere z roku 2012 sa pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie s výrubom stromov vôbec nemalo počítať. Aj vďaka tomu Obvodný úrad životného prostredia plán schválil. Je otázne, či by vôbec projekt financovaný z eurofondov dostal zelenú aj v prípade, ak by boli známe jeho negatívne dopady na životné prostredie.
Prečo sa situácia zmenila? Podľa riaditeľa kancelárie primátora Ľubomíra Andrassyho k tomuto záveru dospel projektant. Andrassy navyše výrub za eurofondy obhajuje neuveriteľnou argumentáciou. Ako vyhlásil:

“Môžem mať pocit, že sa to dá robiť aj inak, že by tam mohli byť stromy. Ale nemám na to pečiatku. Keby sa niečo stalo, kto by niesol zodpovednosť? Ten, kto má pocit, alebo ten, kto má pečiatku?“

Pre úradníka je tak pečiatka posvätná a pri rozhodovaní má pre neho väčšiu dôležitosť ako zdravý rozum.

Eurofondy ako danajský dar

Pri bilancovaní výhod Európskej únie pre Slovensko sa nikdy nezabúda na dôležitosť eurofondov. Mnohí počítajú, o koľko viac Slovensko od Európskej únie dostane, ako pošle. Mnohí navyše vyhlasujú, že bez eurofondov od EÚ by Slovensko neprežilo.

Popri pozeraní na peňažnú bilanciu je však nevyhnutné pozerať sa aj na efektívnosť vynaložených prostriedkov. Zatiaľ čo Slovensko do Európskej únie posiela peniaze priamo, naspäť dostane len prostriedky na projekty z eurofondov, ktorých užitočnosť je často veľmi pochybná.

Rozšírenie novej trolejbusovej trate má stáť až zhruba 436 000 eur. Tieto peniaze si Európska únia pripíše ako “investíciu do budúcnosti Slovenska” a minuté eurofondy budú žiarivo svietiť v každom bilancovaní peňažného vzťahu medzi Slovenskom a EÚ.

Eurofondy na takéto projekty sú však skôr danajským darom.

Ich skutočná hodnota je ďaleko nižšia a ako môžeme vidieť, reálne môže byť aj záporná. Projekt porušil svoje pôvodné zámery, vyžiadal si množstvo ústupkov a navyše ani nemusí splniť plánované ciele. Namiesto modernizácie mesta a zefektívnenia dopravy za sebou zanechá spúšť.

No aj tieto eurofondy prispeli k zvýšeniu posvätného čerpania zdrojov z EÚ, a tak sú zrejme všetci spokojní.

Vytlačiť článok