Eurofondy podporujú „hladové doliny“, ktoré priniesol socializmus

Eurofondy majú za jeden z hlavných cieľov vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Predstavitelia EÚ radi a často hovoria o tom, ako pomôže naliatie peňazí do nejakej konkrétnej oblasti a ako by pomáhali ešte viac, keby mali …

… viac peňazí. No eurofondy len ťažko vyriešia problém „hladových dolín“. Tento problém totiž vznikol už v dôsledku minulých snáh o centrálne plánovanie a viac centrálneho plánovania ho ešte viac zosilní. Koniec koncov, ani eurofondy nemôžu uniknúť ekonomickým zákonitostiam.

Ako vznikli hladové doliny

O vzniku tzv. hladových dolín píše vo svojom článku analytik inštitútu INESS Peter Weisenpacher.

Podľa neho sú hladové doliny dôsledkom socialistických plánovačov za minulého režimu.

Socialisti totiž zámerne budovali malé výrobné fabriky v malých mestách a obciach, kde tiež stavali súvisiacu infraštruktúru ako byty, školy, nemocnice či doprava. V dôsledku toho bol umelo zabrzdený trend urbanizácie.

To, samozrejme, mohlo byť krátkodobo pre obyvateľov vidieka príjemné, keďže sa nemuseli sťahovať do miest. No keďže socialistický režim kvôli svojej ekonomickej neefektívnosti skrachoval, spolu s ním skrachovali aj nerentabilné fabriky, ktoré živili ľudí v hladových dolinách.

Viac trhu teda nespôsobilo problémy ľudí v hladových dolinách, len ich nevyhnutne odkrylo.

Škodlivé eurofondy

Eurofondy sú založené na rovnakých princípoch ako politiky socialistických plánovačov. Sú totiž založené na viere, že v ekonomike vznikajú rozsiahle zlyhania trhu, ktoré vedia byrokrati napraviť prerozdeľovaním.

A tak eurofondy putujú na podporu rôznych firiem v hladových dolinách a na budovanie rôznych programov, ktoré majú už konečne nezamestnaným pomôcť z chudoby. Samozrejme, táto podpora nemôže trvať naveky.

A tak po dočasnom ekonomickom stimule za eurofondy prichádza vytriezvenie, po ktorom sú na tom ľudia často ešte horšie ako predtým.

To by však nemalo byť prekvapivé. Eurofondy totiž vedú k systematickému ničeniu zdrojov, keďže prerozdeľujú zdroje od produktívnych ľudí a firiem k neproduktívnym ľuďom a firmám. O čo viac teda Európska únia „pomáha“, o to menej reálnych a udržateľných pracovných miest vzniká a o to menej sú uspokojované potreby ľudí.

Európska únia by sa preto mala poučiť od chýb sociálnych plánovačov a prestať sa snažiť ľuďom „pomáhať“ prostredníctvom eurofondov.

Vytlačiť článok