Eurofondy a plytvanie v školstve – jeden aktuálny projekt

Eurofondy vidia mnohí ako čisté plytvanie. A zaslúžene. Príkladov, kedy eurofondy skončia ako plytvanie, je totiž obrovské množstvo. No napriek tomu sa opláca poukazovať na každý jeden z nich. Eurofondy sú totiž …

… kvantitatívne pre slovenskú ekonomiku prínosné len veľmi marginálne. Podľa štúdie inštitútu INESS Slovensko zaplatilo za každé jedno euro z eurofondov až 90 centov. To znamená, že aj mierne plytvanie môže túto rovnováhu preklopiť v jeho neprospech.

Eurofondy na ceste za prosperitou

O jednom aktuálnom prípade, keď eurofondy majú pomôcť k budovaniu svetlejších zajtrajškov, hovorí učiteľ gymnázia Peter Farárik v článku „Nech EÚ dá, veď my na to (ne)máme“. Ide o projekt Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne žiakov ZŠ so ŠVVP (špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) zefektívnením systému výchovného poradenstva a prevencie v záujme ich sociálnej integrácie a uplatnenia na trhu práce. Za honosne znejúcim názvom sa však skrýva len ďalšie plytvanie.

Mimochodom, na tomto mieste je dobré sa zastaviť. Byrokrati neustále zvyšujú „uplatnenie na trhu práce“ za eurofondy či iné dotácie. Aj v prípade „rozumne“ využitých peňazí by však išlo o plytvanie. Tieto peniaze totiž nemôžu zobrať nikomu inému, ako ľuďom, ktorí ich zarobili. Tí tak musia zarobiť o to viac, o čo viac na daniach zaplatia. Je to byrokratické anti-perpetuum mobile, ktorého čistým výsledkom sú vždy zničené miesta.

Byrokracia a plytvanie eurofondov

Už v prvotnej fáze sa projekt financovaný eurofondami stretol s nevôľou učiteľov. Tí totiž mali vyplniť tzv. „depistážne dotazníky“ o svojich žiakoch. To znamená – ďalšia byrokracia na pleciach učiteľov, bez toho, aby za to dostali zaplatené. To máme prvé plytvanie eurofondov, zatiaľ „len“ na učiteľov. No zaujímavé sú najmä jednotlivé položky, ktoré sa v tomto projekte nakupujú. Ide napríklad o 570 ks notebookov za 106 590 eur, teda 1870 eur za kus. Že v skutočnosti každému učiteľovi bohato stačí 4-5x lacnejší notebook? EÚ dala peniaze, nie je to plytvanie.

Objednaných je aj ďalších 85 notebookov s dotykovou obrazovkou za 80 750 eur, teda 950 eur za kus, pričom je to ospravedlňované absurdným vysvetlením. Nakupujú sa napríklad aj kamery po 840 eur za kus, fotoaparáty po 240 eur za kus a iné zaujímavé položky. Na diagnostické a edukačné pomôcky pre odborné aktivity ide až 7 407 000. Na zahraničné pracovné cesty sa ďalej vynaloží viac ako 100 000 eur. Snáď by ste si nemysleli, že je možné zvyšovať uplatniteľnosť na trhu práce bez toho, aby byrokrati cestovali po iných krajinách.

Suma sumárum, za predmety pochybnej hodnoty sa zaplatí v priemere na školu 10 000 eur. Ak by ste sa domnievali, že pri niečom z tohto všetkého by mohlo ísť o plytvanie, nemáte pravdu. Sú to predsa eurofondy a každý vie, že eurofondy padajú z neba. O plytvanie by nešlo, ani keby sa peniazmi na školách kúrilo.

Vytlačiť článok