Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Eurofondy vraj nie sú dotácie, ale investície

Eurofondy । To, že predseda Európskeho výboru regiónov Markku Markkula obhajuje prerozdeľovanie eurofondov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, nie je nič prekvapivé. Predstavitelia Európskej únie sú totiž platení za …

Eurofondy a politika

… optimistickosť pri využívaní eurofondov. No Markkula pri obhajobe eurofondov používa argumenty, ktoré sú obzvlášť slabé aj na byrokratov. A, žiaľ, nielen on. Boj proti zdravému rozumu tak je v plnom prúde.

Oslavná demagógia

Ako vyhlásil Markkula:

„Regionálna politika EÚ (eurofondy) je investičným nástrojom, nie dotáciou (…). Nedostatok koordinácie medzi európskymi inštitúciami, národnými vládami, regiónmi a mestami a zložitosť pravidiel však stále zmierňuje ich dopad. Toto sa musí zmeniť, ak má kohézna politika priniesť rast a inovácie zdola nahor.“

O nič menej optimistická ohľadom využívania eurofondov nebola ani eurokomisárka Corina Creţu:

„Kohézna politika by mohla byť časťou odpovede (na krízu), keďže je to jediná politika EÚ, ktorej funkčnosť je založená na reálnom partnerstve medzi členskými štátmi, regionálnymi a lokálnymi autoritami. (…) Nezabúdajme na to, že kohézna politika vykonala vážnu snahu odpovedať na otázku ohľadom jej výkonnosti.“

Škodlivé eurofondy

Po prvé, eurofondy sú dotáciami z definície. Prostredníctvom nich totiž byrokrati dotujú aktivity, ktoré by sa na trhu neuživili, a teda o ne bez byrokratickej podpory nie je dostatočný záujem.

Po druhé, eurofondy nielenže nie sú investíciami, ale celkové množstvo investícií znižujú. Európska únia totiž nemá žiadne peniaze okrem tých, ktoré zoberie daňovníkom.

O čo viac teda „investuje“ EÚ cez eurofondy, o to menej logicky zostane ostatným podnikateľom na trhu, aby uspokojovali potreby zákazníkov.

Viac eurofondov preto znamená viac „investícií“, o ktoré záujem nie je, na úkor skutočných investícií, ktoré sú v ekonomike reálne dopytované.

Rovnako eurofondy z definície nemôžu podporovať inováciu zdola nahor. Eurofondy sú totiž financované len zo spomínaných peňazí daňovníkov, ktoré vybrali centrálne orgány (vlády) a ďalšie centrálne orgány (EÚ a následne opäť vlády a ďalšie orgány) rozhodnú o ich prerozdelení.

A v neposlednom rade, argument eurokomisárky o „vážnej snahe“ zlepšiť výkonnosť eurofondov je výsmechom realite. Takéto snahy sú totiž ohľadom eurofondov vykonávané už desiatky rokov a neprekvapivo zlyhávajú, keďže na neúspech sú odsúdené už od svojej podstaty.

Míňanie na prvom mieste

To, aká je skutočnosť, pred rokom vo svojej správe ukázal Európsky dvor audítorov.

Ten kritizoval, že pri míňaní prostriedkov EÚ sa v prvom rade myslí na to, aby tie peniaze vlastne boli minuté (maximalizácia čerpania, čerpanie pre samotné čerpanie), na druhom mieste sa hľadí na dodržiavanie byrokratických pravidiel a až na treťom mieste, a aj to s odstupom, sa hľadí na hodnotu, ktorú eurofondy prinesú.

Zdroj:
1. http://cor.europa.eu/en/news/Pages/simpler-rules.aspx2.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.

Komentáre

  1. Miro says:

    Filip, aký trh by podľa vás mal vytvoriť sociálne poistenie? Aký trh by mal stavať cesty, rekonštruovať pamiatky, podporovať, aby SK nebola krajina zemiakov, ČR repky olejky, Poľsko mega kravínom? Lebo takto by to mohlo dopadnúť, keby všetko kontroloval trh. Nevidím nič zlé na tom dotovať aj veci, ktoré nemajú svoj trh, ale majú svoj spoločenský význam. To ale neznamená, že nesúhlasím s tým, ako sú Eurofondy realizované. So zámerom ale súhlasím.

    • Martin says:

      Dobry den

      Jednoznacne podporujem Vas nazor. Pripada mi to tak, ze autor je zial liberalny az dogmatickym sposobom a to je skoda. Nie a nie ho presvedcit, ze zivot nie je ciernobiely a liberalne predstavy su fajn, ale rovnako ako socializmus su v cistej forme utopia a treba ich preto brat kriticky a davkovat s mierou… 🙂