Eurofondy nemôžu priniesť najvyššiu hodnotu za vynaložené peniaze

Eurofondy sú známe tým, že často priťahujú korupciu, ako aj obzvlášť bizarné projekty typu rozhľadňa v údolí alebo tunel na rovine. Samozrejme, katastrofálne zneužívanie eurofondov nie je tajomstvom ani medzi vysokopostavenými …

… politikmi. Tí znova a znova prichádzajú s nápadmi, ako podvody pri eurofondoch znížiť a priniesť za peniaze EÚ čo najvyššiu možnú hodnotu. Podobnú diskusiu viedli v utorok aj ministri EÚ zodpovední za kohéznu politiku, územnú kohéziu a mestské záležitosti.

Veľkolepé vyhlásenia

O tom, ako by mali eurofondy fungovať, hovoril lotyšský minister financií Jānis Reirs:

„Na sklonku nového programového obdobia je absolútne dôležité uskutočniť investície zacielené na dosahovanie výsledkov. Dnes európski občania očakávajú od kohéznej politiky oveľa viac ako kedykoľvek predtým, a tak musíme zaistiť, že každé investované euro poskytne najvyššiu možnú pridanú hodnotu pre blahobyt našich občanov a ekonomický rast.“

Teraz to už musí výjsť

No takýto prístup k eurofondom je naivný a v konečnom dôsledku škodlivý. Tento prístup totiž hovorí, že problémom nedostatočného prínosu eurofondov je chýbajúca snaha na strane byrokratov, ktorí o ich prerozdelení rozhodujú.

Eurofondy tu však nie sú rok, ale už desaťročia.

Predstava, že po celé tie desaťročia sa nepodarilo nájsť na ich prerozdeľovanie „tých správnych“ ľudí alebo „ten správny systém“ je naivné.

Je to podobné ako zmýšľanie komunistov. Tí sa často sťažujú, že myšlienky komunizmu nezlyhali, ale zlyhali ľudia, ktorí ich realizovali. No podobne ako pri komunistických myšlienkach, aj pri eurofondoch by sa možno bolo dobré zamyslieť nad tým, že chyba nemusí byť v konkrétnych ľuďoch, ale v samotnom systéme.

Eurofondy nemôžu fungovať

Eurofondy logicky nikdy fungovať nemôžu – ak pod fungovaním myslíme to, že za peniaze daňovníkov prinesú najvyššiu možnú hodnotu.

Nejde tu však o porovnávanie s nejakými dokonalými alternatívami, ale o to, aké tendencie sú pri jednotlivých spôsoboch využitia peňazí.

Európska únia nemá žiadne peniaze okrem tých, ktoré zoberie daňovníkom. Všetky „investície“ z eurofondov tak idú nutne na úkor investícií v súkromnom sektore.

Viera, že eurofondy môžu priniesť vyššiu hodnotu ako súkromné investície tak vyplýva z presvedčenia, že byrokrati dokážu peniaze prerozdeľovať efektívnejšie ako trh.

Byrokratom však oproti trhu chýba napríklad signál zisku a straty. Bez tohto signálu byrokrati nielenže nikdy nemôžu zistiť, ktorá investícia je viac žiaduca ako iná, ale ani len to, či vykonaná investícia nie je čistým plytvaním.

Na trhu sú navyše účastníci motivovaní a odmeňovaní za uspokojovanie potrieb zákazníkov.

Ak podnikateľ nedokáže dlhodobo uspokojovať potreby zákazníkov, jednoducho skrachuje. Ak však nedokáže plniť svoje ciele byrokrat, dosť pravdepodobne ešte dostane navýšený rozpočet.

Tieto a aj iné problémy sú zabudované v každom prerozdeľovaní peňazí daňovníkov. Nenapraví ich tak žiadna zmena systému a túto tvrdú realitu by nezmenili ani tí najkompetentnejší centrálni plánovači na svete.

Jediný spôsob, ako by eurofondy mohli priniesť tú najvyššiu hodnotu, je preto ich obmedzenie, nech daňovníci o svojich peniazoch môžu rozhodovať sami.

Vytlačiť článok