Eurofondy | 30 miliónov eur na letisko, ktoré čaká obrovská strata

Projekty za eurofondy sa často stretávajú s rôznymi opakujúcimi sa negatívami. Hlavným z nich je katastrofálne nadhodnocovanie potenciálnych prínosov. Byrokrati a politici často snívajú o tom, aké úžasné prínosy bude mať ten-ktorý …

… projekt postavený za eurofondy, no realita býva často celkom iná. Podobne je to aj v prípade letiska Olsztyn-Mazury v Poľsku, na ktoré Európska únia určila viac ako 30 miliónov eur. Aby toto letisko neskončilo v strate, muselo by prijať ročne zhruba milión pasažierov. No reálne bude úspechom zrejme aj desatina.

Letisko mimo civilizácie

Cieľom projektu za eurofondy je zmeniť bývalé vojenské letisko na komerčné letisko. Letisko sa buduje v obci Szymany, ktorá má len 550 obyvateľov.

Najbližším veľkým mestom je Olsztyn so 175 tisíc obyvateľmi a od tejto obce je vzdialené až 60 kilometrov. V regióne je tiež zopár menších miest s pár desaťtisíc obyvateľmi (najväčším po Olsztyn je Ostroleka s 54 000 obyvateľmi),

no vzhľadom na veľkosť nákladov na tento projekt je to strašne málo.

Eurofondy s nízkou návratnosťou

Aby letisko za eurofondy vôbec neskončilo v strate (o zisku môže len snívať), potrebovalo by ročne až milión pasažierov. Aj samotní developeri však hovoria len o tom, že letisko má mať „minimálne“ 100 000 pasažierov.

Netreba sa však nechať zviesť slovom „minimálne.“ Developeri sú platení za optimizmus a ich očakávania nemusia byť v zhode s realitou. Koniec koncov, ak by boli, od letiska za eurofondy by neboli očakávané také nereálne výsledky.

Potrebný milión pasažierov ročne by podľa developerov malo letisko prekročiť až po roku 2035. Inak povedané, ak by aj tieto plány vyšli, letisko za eurofondy by bolo dve desaťročia v strate.

Aj to je však zrejme len naivné snívanie. Ako totiž tvrdí Mariola Przewlocka, bývalá riaditeľka letiska, prekročenie milióna pasažierov je „nemožnou úlohou.“

Míňanie pre míňanie

Ekonomická návratnosť pri projektoch za eurofondy zvyčajne nikoho nezaujíma. Eurofondy sú totiž vnímané ako peniaze zadarmo.

Čo na tom, že v realite sú draho zaplatené, či už príspevkami do rozpočtu EÚ, spolufinancovaním nezmyselných projektov, ústupkov v prospech EÚ v mnohých oblastiach a podobne. Pre politikov, ktorí tieto peniaze získajú, ide o dar, za ktorý zaplatia iní.

Podobne to vidí aj Jacek Krawczyk, bývalý predseda predstavenstva leteckej spoločnosti LOT Polish Airlines. Podľa neho celý tento projekt nedáva žiadny ekonomický ani prevádzkový zmysel. Ako povedal:

„Prečo preboha chcete trvať na postavení vlastného letiska v regióne, ktorý nemá absolútne žiadnu kapacitu vytvoriť akýkoľvek rozumný dopyt po leteckej preprave, to nedokážem pochopiť.“

Dôvod výstavby však zrejme bude prozaickejší. Ako totiž povedal:

„Toto bude pamätník pre miestne úrady, že boli schopné minúť európske fondy.“

Inak povedané – míňanie pre samotné míňanie, ktoré je pri podobných projektoch také typické. Európskej únii tak môžeme poďakovať, že si za eurofondy financované daňovníkmi opäť raz politici kúpia chvíľku slávy.

Vytlačiť článok