Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Eurofondy vraj majú ohrozenú budúcnosť

Eurofondy, konkrétne kohézna politika, vraj môžu už čoskoro čeliť zápasu o svoje prežitie. O tom vo svojom článku píšu Nikos Lampropoulos ako „bruselský zástupca pre severný egejský región“ a Francesco Molica ako „bruselský …

Eurofondy a politika

… zástupca pre región Kalábria“. Okrem toho, že títo páni vykopávajú otvorené dvere (eurofondy sa rušiť neplánujú), ukazujú navyše svoje zásadné odtrhnutie od reality. Prax totiž nezodpovedá tomu, čo mnohí od eurofondov očakávajú.

Strach zo zmien

Podľa bruselských zástupcov Európska komisia v súčasnosti prehodnocuje budúcnosť kohéznej politiky po roku 2020. Ako teda očakávajú:

„(…) je vysoká pravdepodobnosť, že (kohézna politika) môže čeliť významnej revízii, čo implikuje buď vážne škrtanie prostriedkov, alebo ich úplné zrušenie s tým, že súčasnú formu grantov by nahradilo celé rozpätie finančných nástrojov. Oba tieto scenáre by mali devastačný dopad na regióny Európy a v konečnom dôsledku by boli vážnym zásahom do európskej integrity.“

No to, že Komisia plánuje vážne zoškrtanie eurofondov, je (žiaľ) mimoriadne nepravdepodobné. Eurofondy sú totiž predstaviteľmi EÚ vnímané ako obrovský úspech a aj preto sa na ne v priebehu času vynakladá čoraz väčší objem financií.

To, že priame granty by mohli byť nahradené inými finančnými nástrojmi, však pravdepodobné je. V takom prípade by však nešlo o žiadnu katastrofu, naopak, tento krok by mohol prispieť k zníženiu plytvania (ale v žiadnom prípade nie k jeho eliminácii) prostriedkov daňovníkov.

Idealizovanie prerozdeľovania

O tom, ako konkrétne eurofondy fungujú, však majú bruselskí zástupcovia zrejme ešte idealistickejšie predstavy než bežní pracovníci Komisie. Ako totiž píšu:

„Konvergencia regionálnych ekonomík je, samozrejme, ťahúňom rastu v rámci jednotného trhu EÚ, čo pomáha európskej ekonomike ako celku, zväčšuje veľkosť vnútorného trhu a zvyšuje konkurencieschopnosť európskych výrobkov a služieb. (…) Hľadiac na početné výhody regionálnej politiky EÚ by si mali dnes európske inštitúcie klásť otázku: Prečo opravovať to, čo nie je pokazené?“

Eurofondy v skutočnosti

Predstava, že eurofondy v konečnom dôsledku zvyšujú konkurencieschopnosť Európskej únie, je absurdná. Eurofondy totiž priamo slúžia na presun zdrojov od konkurencieschopných pracovníkov a podnikateľov k tým, ktorí konkurencieschopní nie sú.

Eurofondy tak trestajú produktívnych ľudí, zatiaľ čo tých, ktorí dopyt zákazníkov nechcú alebo nedokážu naplniť, odmeňujú. Viac prerozdeľovania preto znamená menej konkurencieschopnosti a nie viac.

Úplne mimo realitu je tiež predstava, že regionálna politika EÚ nie je pokazená. Tvrdá kritika eurofondov totiž nepochádza len od nejakých radikálnych euroskeptikov, ale aj zo samotného vnútra Európskej únie.

Európsky dvor audítorov napríklad upozornil na to, že pri eurofondoch sa v prvom rade míňa pre samotné míňanie (neslávne známa „maximalizácia čerpania“), v druhom rade sa hľadí na dodržiavanie pravidiel a až v treťom rade, a aj to s odstupom, sa hľadí na efektívnosť využitých prostriedkov.

Eurofondy tak možno fungujú skvelo, no maximálne pre byrokratov EÚ, pre ekonomiku len veľmi ťažko.

Zdroj:
1. http://www.euractiv.com/section/eu-priorities-2020/opinion/is-cohesion-policy-under-threat/

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Filip Vačko

Asistent Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.