Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Eurofondy – koľko Slovensko skutočne získalo

Eurofondy majú Slovensku pomáhať, keďže za ne dostávame oveľa väčšiu hodnotu, ako platíme Európskej únii. Tak to aspoň môže vyzerať pri nekritickom prijímaní pozitívnych správ o eurofondoch. Teoreticky by eurofondy mohli …

Eurofondy a Slovensko

… Slovensku pomôcť. No tak, ako teoreticky fungoval aj komunizmus, aj pri eurofondoch je prax celkom odlišná. Ako veľmi sa líši skutočnosť od naivných predstáv vo svojom článku ukazuje Ivan Kuhn z Konzervatívneho inštitútu.

Aj Slovensko platí Európskej únii

Pri eurofondoch sa často šermuje s pôsobivými číslami, zvyčajne však bez uvedenia bližšieho kontextu. Najčastejšie sa spomína celková suma nárokov Slovenska na čerpanie z rozpočtu Európskej únie. V období 2007 – 2013 išlo až o 11,3 miliardy eur. V skutočnosti však zatiaľ SR vyčerpala len 8,64 miliardy, pričom do rozpočtu EÚ v tom čase odviedla 3,34 miliardy eur. „Čistý“ prínos je tak len vo výške 5,3 miliardy.

Spolufinancované eurofondy

A to je len začiatok. Projekty financované z eurofondov sú spolufinancované aj zo štátneho rozpočtu, prípadne z iných zdrojov Slovenska. V prípade projektov realizovaných cez samosprávy napríklad 15 percent sumy financoval štátny rozpočet a 5% mestá a obce. Vďaka tomu sa môže konečná bilancia financií z eurofondov výrazne zmeniť.

Podľa analýz INESS napríklad Slovensko v rokoch 2014-2010 za každé prijaté euro z EÚ muselo zaplatiť až 90 centov. Do roku 2009 to bolo dokonca celé euro za každé euro, ktoré SR na eurofondy získala.

To znamená, že za čisté peniaze vydané zo štátneho rozpočtu Slovensko dostalo z rozpočtu EÚ účelovo viazané eurofondy v zhruba podobnej výške. Treba však podotknúť, že v skutočnosti je tento výpočet o niečo priaznivejší. Slovensko totiž spolufinancovalo aj množstvo projektov, ktoré by sa uskutočnili aj bez peňazí EÚ. V skutočnosti tak spolufinancovanie nemožno považovať za čisté náklady.

Plytvanie a eurofondy na nechcené veci

Slovensko síce od Európskej únie účtovne dostane oveľa viac peňazí ako zaplatí, no reálne môže byť v strate. Dôvodom je obrovské plytvanie, resp. financovanie projektov, ktoré by zo štátneho rozpočtu ani zo súkromných peňazí nikdy financované neboli. Eurofondy trefne popísal David Forbelský z českej Strany svobodných občanů:

Pripadá mi to tak, ako keby som dal nejakému spolku stovku a ten mi postupne dal rúž, vložku, depilačný vosk, krabičku cigariet a gymnastickú stuhu. To všetko v hodnote 150 korún. Síce budem „v pluse“, ale tak nejako si myslím, že by som si za stovku sám kúpil omnoho užitočnejšie veci.

A to ani nespomíname, že eurofondy priťahujú a živia obrovskú korupciu, ktorá zostáva nepotrestaná. V každom projekte totiž musia byť aj povinne vyčlenené peniaze na „publicitu“. Inak povedané, občania musia vidieť, že daný projekt tak veľmi pomohol len vďaka dobrotivej Európskej únii. Pri triezvom zhodnotení prínosov a nákladov týchto projektov však musí byť jasné, že eurofondy zďaleka nie sú tak prospešné, ako si väčšina ľudí navráva.

Zdroj:
1. http://www.konzervativizmus.sk/article.php?5081
2. http://euroskeptik.tumblr.com/post/47099666622/pro-vsechny-kdo-tvrdi-ze-se-nam-clenstvi-v-eu

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.