Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

ECB znížila úrokovú mieru, čím podporuje súčasné problémy

ECB znížila kľúčovú sadzbu z 0,75% na 0,5% a sadzbu na jednodňové refinančné operácie z 1,5% na 1%. Dôvodom je slabý výkon ekonomiky eurozóny sprevádzaný nižšou infláciou. Tento krok však na ekonomiku nebude mať …

Umelo nízke úrokové miery ECB

… výrazný dopad. Do budúcnosti teda môžeme očakávať ďalšie nástroje „podpory“ ekonomiky. Aplikácia takéhoto prístupu však môže eurozónu odsúdiť na mnohé roky stagnácie.

Umelo nízke úrokové sadzby ECB

Ako sa hovorí, je šialenstvo robiť tú istú vec dookola a očakávať pritom vždy odlišné výsledky. Podobné je to i v tomto prípade. Práve umelo nízke úrokové sadzby ECB umožnili vznik tejto krízy. Umelo nízke úrokové sadzby financovali bubliny v niektorých sektoroch ekonomiky, napríklad v sektore realít, na finančnom trhu a v automobilovom priemysle. Najväčšia bublina však vznikla pri štátnych dlhoch. Umelo nízke úrokové miery ECB umožnili štátom zadlžiť sa na úrovne, aké by boli pri prirodzených úrokových mierach nepredstaviteľné.

Umelo nízke úrokové miery ECB nie sú jediným problémom

Problémom eurozóny však nie sú len umelo nízke úrokové miery. Problémom je aj to, že jednotlivé ekonomiky sú navzájom veľmi odlišné. Keynesiánske vzorce tu teda nefungovali. Zatiaľ čo niektoré krajiny zažívali vysokú infláciu a chceli by „ubrať plyn“, iné krajiny mali infláciu nižšiu a podľa keynesiánskej ekonómie by potrebovali podporiť rast. Centrálny plánovači v ECB teda mali naraz stúpiť na brzdu aj na plyn. Druhým zvráteným dôsledkom bolo, že všetky vlády eurozóny platili prakticky rovnaké úrokové miery. Nebral sa ohľad na to, ako daná vláda hospodári. Nič daný stav neilustruje lepšie, ako nasledujúci graf.

Ekonomika – ECB ako vodič auta

Podľa keynensiánskych ekonómov, ktorí veria, že by centrálna banka mala fungovať ako ústredná plánovacia komisia, ktorá monetárnou politikou riadi ekonomiku a hospodársky rast, funguje ekonomika ako auto. Ak ide pomaly, teda ak ekonomika stagnuje, je potrebné pridať plyn. Ak je zas v ekonomike vysoká miera inflácie, treba stúpiť na brzdu.

Ekonóm JeffreyTucker na tomto príklade ukazuje absurdnosť politiky ECB, ale aj politík iných centrálnych bánk. Je to ako keby v nejakom aute nefungoval poriadne ani plynový, ani brzdový pedál. Ak chce človek pridať, musí stále stúpať na plyn a ak chce poriadne zabrzdiť, musí tlačiť brzdu až na podlahu. Ak by išiel za mechanikom, ten by mu poradil, že má robiť to, čo doteraz. Sedieť v aute, stláčať plyn a brzdu a čakať, kým sa auto neopraví. Problémy tohto auta sú však zložitejšie. A podobne je to aj s ekonomikou. A to ECB nechápe.

ECB podporuje staré bubliny v sektoroch štátnych dlhov

Bubliny v sektoroch štátnych dlhov, ktoré ECB vytvorila umelo nízkymi úrokovými sadzbami, boli skutočne zlé. Aby sa tieto problémy skutočne vyriešili, ECB nemala robiť nič a nechať tieto bubliny spľasnúť. Nechať skrachovať mnohé developerské realitné projekty, nezdravé banky a prípadne aj nezdravé krajiny. Ak by napríklad Grécko skrachovalo už na začiatku, tak by sa ďalšie krajiny nemuseli dostať (vďaka tomu, že by mu ECB odstrihla pomoc) do problémov. Videli by, že žiadna záchrana neexistuje – a začali by buď hneď šetriť (aby ich to bolelo menej), alebo by neskôr zbankrotovali a bolelo by ich to ďaleko viac.

Podporou bublín ECB udržuje plytvanie pri živote

Podporou všetkých týchto bublín dnes ECB len udržuje plytvanie pri živote a bráni efektívnemu rozmiestneniu zdrojov. Vlády aj naďalej míňajú obrovské množstvo peňazí, a tak ochudobňujú daňovníkov, ktorí nemôžu rozvíjať podniky a vytvárať pracovné miesta. Množstvo realitných projektov zostáva opustených a bez kupcov namiesto toho, aby sa predali za nižšie ceny so stratou. Vzácne prostriedky sú namiesto toho, aby boli používané efektívne a podporili ekonomiku, v týchto nevyužívaných budovách viazané.

Kliatba umelého hospodárskeho rastu

Umelý hospodársky rast financovaný ECB tiež umožnil vznik množstvu regulácií a obmedzení podnikateľského prostredia. Bez tohto umelého hospodárskeho rastu by takúto záťaž ekonomiky nezniesli a podnikateľské prostredie by nemohlo byť obmedzované v takejto miere. Dnes bublina umelého hospodárskeho rastu spľasla, ale regulácie zostali. Ak by ECB nepodporovala neefektívne vlády, tie by museli nielen zoškrtať svoje výdavky, ale aj množstvo týchto regulácií.

ECB nemôže zabezpečiť hospodársky rast bez zmeny zmýšľania

Podobné kroky ECB teda ekonomike nepomôžu. ECB len udržiava pri živote staré neefektívne veci. Namiesto toho, aby raz zbankrotovali a zostávajúce aktíva kúpili iní, ktorí s nimi vedia narábať efektívnejšie, sú neproduktívne sektory financované na úkor produktívnych. Takto následne z ekonomiky odčerpávajú cenné zdroje. Bez zmeny zmýšľania ECB nemôže zabezpečiť hospodársky rast. Pred tým, ako príde skutočná obnova, teda môže uplynúť ešte mnoho rokov. A na podporu (umelého) rastu zrejme ECB použije všetky prostriedky, ktoré použiť môže.

Zdroj:
1. http://lfb.org/today/this-car-wont-move/

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.