Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

ECB neakceptuje grécke dlhopisy

V piatok sme sa dozvedeli, že Európska centrálna banka (ECB) prestane akceptovať grécke dlhopisy ako zábezpeku za úvery poskytnuté komerčným bankám. To je samo o sebe je pochopiteľné, keďže dlhopisy skrachovaného a nepredstaviteľne zadlženého štátu nemajú žiadnu hodnotu. Kto si však teraz myslí, že ECB konečne začala dôsledne plniť svoje hlavné poslanie, ktorým je stabilita meny, sa mýli.

ECB umožnila Grékom tlačenie vlastných peňazí

ECB umožnila Grékom čerpať peniaze cez ELA úvery.Po prvé, ide len o plánované ukončenie „buy-back“ schémy, ktorá bola zriadená začiatkom marca z dôvodu, aby ECB nevznikli straty. ECB totiž v rozpore s pravidlami nakúpila grécke dlhopisy a tie potrebovala ochrániť pred stratami, ktoré by vznikli pri februárovom odpustení dlhov Grécku. Po druhé, už koncom februára rozhodla ECB, že potrebnú likviditu je možné čerpať cez ELA úver. ELA úver znamená Emergency Liquidity Assistance a tieto úvery poskytuje priamo Grécka národná banka. Grécka národná banka teda môže de facto „tlačiť“ peniaze. A po tretie, koncom minulého roka rozhodla ECB, že ako zábezpeku môžu národné banky akceptovať už aj úverové pohľadávky voči firmám, čím ešte viac znížila nároky na zábezpeky.

Grékom sa teda nič hrozné nestalo, akurát budú mať o niečo drahšie úvery. Zato majú licenciu na tlačenie peňazí. A nechcime sa tváriť, že Grécka národná banka, spoluzodpovedná za masívne podvody pri vstupe do eurozóny, to bude preháňať s poctivosťou.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.