Štruktúra Eurosystému a vznik ECB sú zakotvené v Maastrichtskej zmluve z roku 1992 ako súčasť programu pre vytvorenie budúcej hospodárskej a menovej únie. Maastrichtská zmluva, ktorá mení pomenovanie Európske spoločenstvá a nahrádza ho pojmom Európska únia, v doplňujúcej kapitole zahŕňa realizáciu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) …
… a vznik Európskeho menového inštitútu (EMI). Vznik ECB v roku 1998 mal za úlohu odsúhlasiť a zafixovať výmenné kurzy krajín, ktoré splnili podmienky pre vstup do spoločnej hospodárskej a menovej únie, ako aj nahradiť a prevziať kompetencie EMI. V roku 2007 Lisabonská zmluva oficiálne deklaruje vznik ECB so štatútom inštitúcie Európskej únie. Sídlom ECB sa stáva Frankfurt nad Mohanom v Nemecku. Od vzniku ECB zastával funkciu prezidenta ECB Wim Duisenberg, pod vedením ktorého prevzala ECB 1. januára 1999 zodpovednosť za súbor prípravných prác pre zavedenie eura v hotovostnom styku od roku 2002 pre európske krajiny spĺňajúce prístupové kritéria pre vstup do eurozóny.
Wima Duisenberga vymenil v roku 2003 Jean-Claude Trichet. Vznik ECB priniesol v prvých dvoch rokoch svojho pôsobenia vlnu kritiky z dôvodu zastavenia vývoja hodnoty eura po jeho zavedení. Po tomto období sa výmenné kurzy voči doláru stabilizovali a nabrali pozitívny vývoj. Napriek tomu je ECB od svojho vzniku považovaná za zodpovednú za slabý ekonomický rast a vysokú nezamestnanosť v mnohých krajinách eurozóny. V roku 2011 zasadol na kreslo prezidenta ECB v poradí tretí prezident od vzniku ECB, Mario Draghi. Vo funkcii prezidenta ECB zotrvá do roku 2019.
Eurozóna – členské krajiny
Súčasťou eurozóny sa v roku 2002 stalo dvanásť krajín spadajúcich pod kompetencie ECB: Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Luxemburg, Holandsko, Portugalsko a Španielsko.
O rok neskôr sa k eurozóne pripojilo Slovinsko a o nasledujúce dva roky sa eurozóna rozšírila o ďalších dvoch členov – Maltu a Cyprus. V roku 2009 sa členskou krajinou eurozóny stalo aj Slovensko. Doposiaľ posledné rozšírenie eurozóny je spojené s rokom 2011, prístupovým členom sa stalo Estónsko.
ECB – rozhodovací orgán Eurosystému
Za riadenie Eurosystému a ESCB, je od vzniku ECB zodpovedná ECB ako orgán s najvyššou rozhodovacou právomocou v rámci Eurosystému, tvorený Výkonnou radou, Radou guvernérov a tretím prechodným orgánom, Generálnou radou.
ECB – Eurosystém
ECB je zodpovedná za vykonávanie menovej politiky eurozóny. Za svoj hlavný cieľ definovala udržanie cenovej stability zo strednodobého hľadiska ako medziročné zvýšenie spotrebiteľských cien menších než dve percentá.
Vznik ECB a Eurosystému – nasledujúce povinnosti:
- Vykonávanie menovej politiky v rámci Eurosystému
- Vykonávanie devízových obchodov, uchovávanie a spravovanie oficiálnych rezerv krajín zlúčených v eurozóne
- Vydávanie bankoviek jednotnej európskej meny v eurozóne
- Podpora hladkého chodu platobných systémov
Vznik ECB – Top 5 faktov
• Štruktúra Eurosystému a vznik Európskej centrálnej banky sú zakotvené v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Samotný vznik ECB následne nastal 1. júna 1998.
• Od vzniku ECB zastával funkciu prezidenta ECB Wim Duisenberg. Toho nahradil v roku 2003 Francúz Jean-Claude Trichet a následne v roku 2011 Talian Mario Draghi, ktorý bude prezidentom ECB do roku 2019.
• ECB je zodpovedná za vykonávanie menovej politiky eurozóny. Za svoj hlavný cieľ definovala udržanie cenovej stability zo strednodobého hľadiska ako medziročné zvýšenie spotrebiteľských cien menších než dve percentá.
• ECB mala byť rovnako spoľahlivá ako rešpektovaná nemecká Bundesbanka. Skutočnosť je však iná. Základnou úlohou Bundesbanky bolo udržanie stability meny, ECB má však za úlohu „podporovať“ aj ekonomiku, a to bez ohľadu na cenovú stabilitu.
• ECB pri svojom vzniku sľubovala politickú nezávislosť. Do eurokrízy svoj cieľ úspešne sledovala, no počas eurokrízy začala zasahovať do politiky rôznymi spôsobmi podpory problémových krajín.
Vytlačiť článok
