Úvod – ECB (Európska centrálna banka).
Úvodný článok „ Európska centrálna banka v kocke“ obsahuje najdôležitejšie informácie týkajúce sa Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), vysvetľuje pojem eurosystém a objasňuje dôvody vzniku samotnej ECB. Dočítate sa o úlohách a kompetenciách tejto nezávislej európskej inštitúcie a dozviete sa mená členov zastávajúcich najvýznamnejšie …
… funkcie v jej rozhodcovských orgánoch. Samostatnou podkategóriou sú „Rozhodnutia ECB“, publikované priamo Európskou centrálnou bankou.
Európska centrálna banka, jej vznik a úlohy
Európska centrálna banka v spolupráci s centrálnymi bankami všetkých dvadsiatich siedmich štátov Európskej únie vytvára Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). Úzka spolupráca ECB s jednotlivými centrálnymi bankami v rámci krajín, ktoré prijali spoločnú menu euro a patria do eurozóny, nesie označenie eurosystém. Európska centrálna banka je orgán s najvyššou rozhodovacou právomocou v rámci eurosystému. ECB vznikla za účelom udržiavania cenovej stability a stability finančného systému cez dohľad nad finančnými trhmi a inštitúciami.
K jej úlohám patrí stanovovanie kľúčových úrokových sadzieb pre eurozónu, kontrola peňazí v obehu, riadenie devízových rezerv, vydávanie eurobankoviek, ako aj dohľad nad finančnými trhmi a inštitúciami, či zabezpečovanie hladkého chodu platobných systémov.
Európska centrálna banka je nezávislou inštitúciou Európskej únie. ECB a národné centrálne banky eurosystému, rovnako ako ktorýkoľvek člen ich orgánu s rozhodovacími právomocami, nemôžu žiadať ani prijímať pokyny od žiadneho iného orgánu. Dodržiavanie tohto princípu je povinné pre všetky inštitúcie EÚ, ako aj vlády členských štátov.
Svojím vznikom v roku 1998 nahradila a prevzala kompetencie Európskeho menového inštitútu (EMI). V kategórii „Vznik Európskej centrálnej banky (ECB)“ sa dočítate chronológiu formovania spoločnej hospodárskej a menovej únie, až po zavedenie spoločnej európskej meny eura do hotovostného obehu v krajinách eurozóny a úlohy, ktoré pri tomto zavádzaní ECB sprevádzali.
Eurozóna
Eurozóna sa rozširovala do začiatku roku 2013 celkom päť krát. V súčasnosti patrí do eurozóny 16 európskych krajín zapojených do eurosystému. V krajinách eurozóny je spoločným platidlom európska mena euro. V kategórii „Vznik ECB“ sa dočítate chronológiu prístupu, ako aj názvy jednotlivých pristupujúcich európskych krajín.
Riadiace orgány ECB
Na riadení banky sa podieľajú rozhodcovské orgány Rada guvernérov, Výkonná rada a Generálna rada.
ECB – Rada guvernérov
Najvyšším rozhodovacím orgánom ECB je Rada guvernérov. Zasadnutia Rady guvernérov sa konajú každé dva týždne v sídle ECB vo Frankfurte nad Mohanom, v budove Eurotower. V kompetencii Rady guvernérov je určovať a prijímať rozhodnutia a usmernenia nevyhnutné pre výkon menovej politiky eurozóny, schvaľovať nariadenia prijímané na základe uplatňovania zmluvy alebo z poverenia Rady Európskej únie. Radu guvernérov tvorí v súčasnosti 23 členov.
V kategórii „Rada guvernérov Európskej centrálnej banky “ sa dočítate o úlohách a kompetenciách Rady guvernérov, o pracovnom harmonograme jej členov a oboznámite sa s menoslovom všetkých členov Rady guvernérov ECB.
Výkonná rada ECB
Všetkých členov Výkonnej rady ECB menuje kvalifikovanou väčšinou Európska rada. Členmi Výkonnej rady sú v súčasnosti: prezident Mário Draghi, viceprezident Vítor Constâncio a ďalší štyria členovia, Jörg Asmussen, Benoît Cœuré, Yves Mersch, Peter Praet.
Úlohou Výkonnej rady je príprava zasadnutí Rady guvernérov, vydávanie pokynov národným centrálnym bankám eurozóny v súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov, ako aj riadenie bežnej činnosti Európskej centrálnej banky a výkon určitých právomocí zverených Radou guvernérov.
ECB – Generálna rada
Generálna rada je prechodným orgánom ECB. V kompetencii Generálnej rady je plnenie úloh prevzatých od Európskeho menového inštitútu (EMI), potrebných pre vykonanie tretej etapy Hospodárskej a menovej únie a tou je zavedenie eura do všetkých členských štátov Európskej únie.
Členmi Generálnej rady sú: prezident ECB Mario Draghi, viceprezident ECB Vítor Constâncio a guvernéri alebo prezidenti národných centrálnych bánk 27 členských štátov Európskej únie.
Generálna rada je dočasným orgánom ECB, jej činnosť má zaniknúť vstupom všetkých členských štátov Európskej únie do eurozóny.
Rozhodnutia ECB
Samostatnou sekciou v kategórii Európska centrálna banka je podkategória „Rozhodnutia Európskej centrálnej banky“. Jednotlivé rozhodnutia publikované ECB sa nachádzajú priamo v danej podkategórii.
Európska centrálna banka – TOP 5 faktov
• Európska centrálna banka nemá rozhodovacie právomoci rozdelené podľa ekonomickej sily, každá krajina má rovnaké hlasovacie právo. Hlas Nemecka má teda rovnakú váhu ako hlas Malty, ktorá disponuje zhruba 300 násobne menšou ekonomickou silou.
• Európska centrálna banka mala byť pôvodne vybudovaná podľa vzoru nemeckej Bundesbanky. No zatiaľ čo základnou úlohou Bundesbanky je garancia stabilnej meny, ECB má za cieľ podporovať ekonomiku aj za cenu vyššej inflácie.
• V rámci tzv. programov LTRO Európska centrálna banka za veľmi výhodných podmienok požičala komerčným bankám na prelome rokov 2011 a 2012 zhruba bilión eur. Je to podobná suma, akú môžu poskytnúť oba eurovaly dokopy.
• Európska centrálna banka stavia nové luxusné sídlo. Výstavba tejto budovy má dosiahnuť výšku až zhruba 1,2 miliardy eur. Keďže ECB má len 2 300 zamestnancov, náklady na výstavbu dosiahnu na každého zamestnanca viac ako pol milióna eur.
• Prezidentom Európskej centrálnej banky je Mario Draghi. Vo svojej práci na univerzite však Draghi paradoxne myšlienku eura kritizoval. Európsku centrálnu banku teda riadi človek, ktorý neveril tomu, že euro môže fungovať.
Vytlačiť článok
