Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou – míľnik alebo záhuba obchodnej politiky EÚ?

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (CETA) vraj môže priniesť obchodnej politike Európskej únie záhubu. Rokovania o tzv. Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou prebiehajú od roku 2009.

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou a Komisia

V roku 2014 sa jej dostalo finálnej podoby a vstup dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou do platnosti sa očakáva k 1. januáru 2017. Ani to však nemusí byť konečný termín. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou musí byť totiž po novom schválená okrem Európskeho parlamentu aj v 38 národných a regionálnych parlamentoch naprieč Európskou úniou.

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou a jej nedostatky

Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou má za cieľ zvýšiť vzájomnú obchodnú výmenu oboch partnerov približne o 23 %, teda o 25,7 mld. eur.

Medzi jej najväčšie očakávané prínosy pre exportérov odborníci radia najmä zníženie ciel u viac ako 99 % tarifných položiek, liberalizáciu ciel v priemysle, odstránenie ciel v poľnohospodárskom sektore či liberalizáciu v oblasti investícií a verejného obstarávania.

Podľa eurokomisárky pre obchod Cecilie Malmströmovej je dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou „míľnikom v európskej obchodnej politike“ a zároveň „najambicióznejšou obchodnou dohodou, akú kedy EÚ uzavrela.“

Avšak ako pomaly každá dohoda aj dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou má svoje nedostatky. Jednu z jej sporných častí predstavuje napríklad doložka o riešení sporov medzi investormi a štátom (ISDS).

Pochybnosti taktiež vzbudzuje rozsiahlosť dohody. Jej text sa totiž nachádza na 1600 stranách, čo mnohým nepripadá ako zjednodušenie obchodných vzťahov. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou je najviac kritizovaná nielen za spomínanú doložku ISDS, ale aj za predpisy na reguláciu spolupráce.

Európska občianska iniciatíva proti TTIP (dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA) a CETA preto začala zbierať podpisy proti obom dohodám. Pod petíciu sa podpísalo 3,2 milióna obyvateľov z 23 členských štátov Európskej únie (zo Slovenska sa pod petíciu podpísalo 11780 ľudí).

Zbožné prianie Junckera

Európska komisia začiatkom júla oficiálne predložila Rade EÚ návrh na podpísanie a uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou. Z dôvodu zamedzenia odkladu podpisu a vykonávania dohody sa Európska komisia rozhodla navrhnúť CETA ako „zmiešanú“ dohodu.

To znamená, že dohoda musí mať súhlas národných parlamentov.

Daný návrh sa však nepáči samotnému predsedovi Európskej komisie Junckerovi. Keďže jeho zbožným prianím je, aby dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou bola podpísaná už 27. októbra na samite EÚ-Kanada, navrhol, aby na prijatie dohody nebol potrebný súhlas národných parlamentov.

Juncker si je vedomý toho, že väčšina národných parlamentov má k dohode skôr negatívny postoj. A tak chcel opäť odignorovať vôľu občanov EÚ. Našťastie, sa mu to nepodarilo.

Proti jeho návrhu totiž protestovalo najmä Nemecko a Francúzsko, ktoré trvali na tom, že CETA musí byť ratifikovaná všetkými 38 národnými a regionálnymi parlamentmi.

„Problém dôveryhodnosti“ Európskej komisie

V Bruseli však teraz narastajú obavy, že Európska komisia stráca v dôsledku zdvíhania sa vlny odporu svoju kľúčovú úlohu v oblasti voľného obchodu. Generálny riaditeľ pre obchod Jean-Luc Demarty varoval pred „veľkým problémom dôveryhodnosti“ v prípade, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou nebude schválená.

Európska komisia má však v zálohe plán B.

Akonáhle sa Rada EÚ rozhodne, bude možné dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou vykonávať, až pokiaľ ju neratifikujú všetky národné parlamenty vrátane Európskeho parlamentu.

Priorita slovenského predsedníctva

Proces získania súhlasu pre dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou je však jednou z priorít aj slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.

Podiel exportu Slovenska do Kanady z celkového exportu je 0,23 %, pričom dominujú predovšetkým motorové vozidlá s autosúčiastkami a náhradné diely (72 – 76 %). Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou by ale podľa odborníkov mohla priniesť obchodné príležitosti v podobe zvýšenia slovenských vývozov ako subdodávok do štátov EÚ a následne do Kanady.

Z uvedeného tak vyplýva, že CETA by bola nepochybne prínosom v oblasti zvýšenia prosperity a slobody nielen pre Slovensko, ale pre všetky štáty Európskej únie.

Avšak podobne ako v prípade TTIP, tak aj pri dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou je dôležitejšie dôkladne odstrániť všetky nedostatky skôr, ako na tvrdohlavosť niektorých európskych lídrov doplatia opäť iba bežní občania.

Zdroj:
1. http://www.politico.eu/article/eu-trade-policy-close-to-death-if-canada-deal-fails/
2. https://www.eximbanka.sk/sk/aktuality-a-tlacove-spravy/mf-sr-a-eximbanka-sr-podpisali-zmluvu-o-poskytnuti-nfp/komplexna-hospodarska-a-obchodna-dohoda-medzi-eu-a-kanadou-ceta-prinosy-a-rizika-pre-slovenskych-exporterov.html?page_id=73986
3. file:///C:/Users/User/Downloads/CETA%20-%20informa%C4%8Dn%C3%BD%20let%C3%A1k-final.pdf
4. https://stop-ttip.org/

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Silvia Šimeková

Asistentka Richarda Sulíka, zakladateľa a predsedu pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita.