EÚ vadí diskriminácia žien v médiách

Diskriminácia žien už podľa EÚ nie je horúcim problémom len v predstavenstvách veľkých firiem, ale aj v médiách. Podľa EÚ je „diskriminácia žien“ v médiách obzvlášť škodlivá, pretože ich nedostatočné zastúpenie …

… vedie k problému s „realistickým zobrazovaním dievčat/žien a chlapcov/mužov“. Samozrejme, v bruselskom slovníku znamená „realistickosť“ niečo iné, ako v bežnom živote. V duchu Orwellovského vyjadrovania je nerealistické také zobrazovanie žien, v ktorom sa vyskytujú aj rozdiely medzi pohlaviami. Inak povedané, také, ktoré zodpovedá realite. Všetko ostatné je diskriminácia žien.

Diskriminácia žien v médiách

Podľa EÚ diskriminácia žien v médiách vedie k tomu, že „obraz života žien a mužov a prínos žien pre spoločnosť“ nie je dostatočne vyvážený. Členské štáty by tak tento pálčivý problém mali nevyhnutne riešiť. Okrem iného prijatím aktívnych a konkrétnych opatrení na podporu rovnosti žien a mužov, a to vrátane mediálneho priemyslu. Navyše majú v tomto povzbudzovať aj samotné mediálne organizácie a vykonávať ďalšie a ďalšie aktivity, aby bola diskriminácia žien v médiách raz a navždy zastavená. Európska únia samozrejme nezabúda pripomenúť, o čo nás diskriminácia žien pripravuje. Ak by bolo zastúpenie žien v médiách vyváženejšie, okrem obligátneho „posilnenia demokracie“ by to viedlo aj k vyššiemu hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti.

Iniciatíva EÚ k diskriminácii žien má zatiaľ odporúčací charakter

Zaujímavé by mohlo byť zistenie, ako môžu byrokrati k takýmto záverom prísť. Čo si snáď niekto pri hľadaní lokality pre vytvorenie nového média povie, že bude investovať tam, kde je „diskriminácia žien“ potlačovaná úradníckymi kvótami? Samozrejme, že nie. Pôjde tam, kde môže hľadať ľudí na základe ich talentu a schopností a nie na základe pohlavia. Konkurencieschopnosť tak logicky poklesne a spolu s ňou aj hospodársky rast. Iniciatíva EÚ má však aspoň jednu výhodu. Nie je povinná, má len odporúčací charakter. Teda aspoň zatiaľ. Diskriminácia žien v médiách si však v Bruseli vyžiadala vypracovanie 148 stranovej štúdie, a tú opäť zaplatili daňoví poplatníci.

Vytlačiť článok