Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Ďalšia pomoc Grécku | Gréci vedia ako nato

Pred vyše tromi rokmi schválili štáty eurozóny prvý záchranný balíček pre Grécko. Slovensko sa vďaka SaS tohto „zachraňovania“ nezúčastnilo a to najmä z týchto dvoch dôvodov:

Grécko dostane ďalšiu pomoc

Po prvé, ďalšie peniaze Grécku už nepomôžu

„Záchranné“ opatrenia Grécku nepomôžu, lebo rozdiel vo vývoji konkurencieschopnosti medzi Gréckom a povedzme Nemeckom je príliš veľký na to, aby tieto dve krajiny mohli byť dlhodobo v jednej menovej únii. Nakoniec sa toto naše tvrdenie už dlhšie potvrdzuje – Grécko má najvyššiu mieru nezamestnanosti na svete a priemyselná produkcia je späť na úrovni 70-ich rokov (a to napriek eurofondom vo výške 140 miliárd eur; Gréci ich dostali viac ako ktorákoľvek iná krajina, čo len potvrdzuje nezmyselnosť eurofondov).

Po druhé, Gréci zodpovedne hospodáriť nikdy nebudú

Gréci zodpovedne hospodáriť nevedia a nebudú a hrozí, že ich budeme musieť trvalo dotovať. Toto bola naša obava, veď stačilo sa pozrieť na posledných 200 rokov gréckych dejín, napríklad fakt, že za túto dobu už 5 krát skrachovali alebo to, že do eurozóny sa dostali podvodom, alebo to, že v mincovej únii, v ktorej boli v polovici 19. storočia podvádzali tiež (znižovali množstvo striebra v minciach, ktoré razili).

Aj táto druhá naša obava sa, žiaľ, potvrdzuje.

Troika predložila správu o „pokrokoch“ v Grécku

V pondelok predložila takzvaná Troika (experti z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu) ministrom financií eurozóny správu o pokrokoch v Grécku. Teda, skôr o nepokrokoch. Na rozdiel od minulých správ, kedy sa Troika snažila situáciu kamuflovať, teraz otvorene priznáva, že dohodnuté reformy Grécko plniť nevie a nechce. Grécko má rekordné výpadky na daniach, neprepustilo takmer žiadnych úradníkov a v podstate vôbec neprivatizuje (musím zároveň povedať, že teraz privatizovať, keď sú ceny na dne, je skôr drancovanie).

Zato úradníkov malo už dávno byť o státisíce menej a už tri roky sa handrkujú, či prvých 15 tisíc prepustia do 2014 alebo 2015. Správa Troiky konštatuje, že Gréci nemajú vôľu prepúšťať úradníkov a tiež, že nemajú vôľu reformovať daňovú správu. Podľa sľubov politikov a podľa pôvodných a stále platných dohôd, by najneskôr teraz mali byť zastavené ďalšie splátky zo „záchranného“ balíka.

Myslíte si, že sa tak stalo?

Myslíte si, že čo len jeden minister financií napríklad ten slovenský, sa ozval? Žiadne také. Všetci čušali a tak pekne odklepli ďalšiu splátku pre Grécko, tento raz vo výške 6,8 miliardy €, z čoho je slovenský podiel 68 miliónov €. Zatiaľ sú to „len“ záruky, no jedného dňa (keď budú splatné príslušné dlhopisy) budeme musieť tieto peniaze reálne zaplatiť. Za 68 miliónov € mohli mať napríklad zdravotné sestry slušne zvýšené platy, ale zrejme sú Ficovi a Kažimírovi Gréci prednejší ako slovenské zdravotné sestry.

Bruselskí politici sa boja referenda – ako čerti svätenej vody

Sme na ceste k európskemu superštátu, kde dlhy sú dlhmi všetkých a vyhráva ten, kto ich dokáže robiť najviac. Väzby, ktoré práve v týchto rokoch vznikajú (napríklad vystavené mnohomiliardové záruky alebo nevypovedateľná zmluva o trvalom eurovale) sú oveľa silnejšie ako väzby v rámci RVHP (odporúčam spýtať sa pamätníkov, čo to bol za spolok). Neviem, či práve toto je pre Slovensko tá najlepšia budúcnosť, myslím si, že skôr nie. No určite sa treba spýtať ľudí, či takúto rozsiahlu stratu suverenity vôbec chcú, napríklad formou referenda. Lenže práve referenda a všeobecne názoru obyvateľov sa bruselskí politici boja ako čerti svätenej vody.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.