Európska únia, eurozóna, eurokríza, euroval a ECB.

Catherine Ashtonová – najlepšie platená a najneschopnejšia politička EÚ

Európska únia – Catherine Ashtonová je druhou najlepšie zarábajúcou političkou na svete, pričom o prvenstvo ju pripravila šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagarde v roku 2011. Na rozdiel od Lagarde, …

Catherine Ashton najneschopnejšia politička EÚ

… Catherine Ashtonová zastáva úrad, ktorý je pre väčšinu ľudí v EÚ neznámy – úrad pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, tiež známy ako ministerstvo zahraničných vecí EÚ.

Neschopnosť Catherine Ashtonovej

Catherine Ashtonová je už od začiatku pôsobenia vo svojom úrade ostro kritizovaná z viacerých strán, dokonca aj zo strany samotnej Európskej únie. Predstavitelia EÚ ju v roku 2010 kritizovali za to, že rozpráva „len vo všeobecnostiach“ a nie je dostatočne oddaná svojej práci, keďže si každý večer o ôsmej vypína telefón a nie je možné ju zastihnúť. Okrem toho bola priamo kritizovaná aj ministrami zahraničných vecí viacerých krajín EÚ.  Kuriózny je tiež fakt, že Catherine Ashtonová ako ministerka zahraničných vecí najväčšieho počtu ľudí západného sveta neovláda ani jeden cudzí jazyk.

V roku 2011 bola Catherine Ashtonová v ankete 324 funkcionárov EÚ uvedená ako najhoršia európska komisárka vôbec. Na stupnici od A po E nezískal žiadny komisár známku horšiu ako D – okrem Catherine Ashtonovej, ktorá získala známku E, pričom 69% hlasujúcich jej prácu hodnotilo ako „sklamanie“, alebo „podpriemer“.

Zásadné zlyhania Ashtonovej aj po 2 rokoch v úrade

I keď Catherine Ashtonová do svojho úradu nastúpila už 1. decembra 2009, ešte o 2 roky neskôr bola kritizovaná za zásadné zlyhania vo svojej práci. V liste, pod ktorý sa podpísali ministri zahraničných vecí 12 krajín vrátane Nemecka a Francúzska, je Catherine Ashtonová kritizovaná medzi iným aj za nedostatočné plánovanie mesačných stretnutí. Diplomat jednej z krajín dokonca hovorí, že v tom môže byť zámer: „Vlády majú sotva čas na prečítanie dokumentov. Je podozrenie, že to robí zámerne, aby nám dala na prípravu tak málo času, ako je to len možné.“

Iný predstaviteľ Európskej únie činnosť barónky Ashtonovej komentuje takto: „Kríza eurozóny zatienila to, čo mnoho vlád považuje za úplne nevyhovujúcu činnosť. Už sú to dva roky a tie isté problémy sa objavujú znova a znova.“ Niektorí tiež barónku kritizujú za to, že celý život nemala kontakt so „skutočnou prácou“, keďže pracovala len vo verejnom sektore. Ani tam však nebola nikdy nikým zvolená, čo je prípad aj jej súčasného postu, do ktorého bola znova len dosadená.

Faux pas so srbským prezidentom

Nekompetentnosť dostala Catherine Ashtonovú do viacerých zahanbujúcich situácií. V jednej z nich sa reportérovi podarilo nahrať Ashton, ako tesne pred stretnutím so srbským prezidentom nervózne zisťovala, ako vlastne srbský prezident vyzerá – „Robert, niekto musí ísť so mnou, lebo neviem, ako vyzerá.“ Robert Cooper, dlhoročný diplomat, však odpovedal – „ani ja“.

Výzor srbského prezidenta bol pre neho neznámy napriek tomu, že Cooper je hlavným vyjednávačom EÚ so Srbskom. Situáciu zachránil až ďalší človek, ktorý mal náhodou fotku srbského prezidenta. Po krátkej pauze sa nakoniec Catherine Ashtonová vrelo privítala so srbským prezidentom, ktorého ešte pár sekúnd pred tým nedokázala spoznať. Záznam z tohto faux pas Catherine Ashton sa stal hitom na internete, pričom len na youtube majú videá z tohto záznamu desiatky tisíc videní.

Drahý úrad Catherine Ashtonová

Aj keď mal byť úrad pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku rozpočtovo neutrálny, ešte pred tým ako bol spustený, bolo jasné, že tento úrad bude potrebovať viac peňazí. Konkrétne o 34 miliónov eur viac. V roku 2011 bol rozpočet úradu 476 miliónov eur, pričom Catherine Ashtonová požiadala o navýšenie o ďalších 23,5 miliónov eur pre rok 2012. V roku 2012 Ashtonová požiadala už o druhé zvýšenie, tento krát o 30 miliónov eur, čo bolo ostro kritizované zo strany členských krajín.

Kancelária barónky reagovala na kritiku s tým, že pri tvorbe rozpočtu boli vykonané „ťažké voľby“ a podľa jej hovorcu sa snažili sporiť „všade, kde to bolo možné“. Realita je však dosť iná. Mediálne známe sú mnohé prípady, kde by škrtanie určite bolo možné. Diplomati EÚ majú napríklad štandardne viac ako 4 mesiace v roku dovolenku, pričom niektorí z nich v práci netrávia ani polovicu ročného pracovného času, pričom však stále poberajú plat v plnej výške.

Diplomati si tiež užívajú rôzne štedré výhody ako napríklad luxusné bývanie. Veľvyslanec EÚ v Rusku napríklad býva v dome, za ktorý EÚ platí zhruba 300 000 eur ročne. Drvivá väčšina obyvateľov EÚ tak býva v dome alebo byte, ktorý stojí menej ako ročné nájomné tohto veľvyslanca.

Popularita Ashtonovej za peniaze daňovníkov

Niet divu, že úrad Catherine Ashtonovej má medzi odborníkmi aj verejnosťou  zlú povesť – samozrejme, ak tento drahý úrad vôbec poznajú. Ak je nekompetentnosť a vysoké míňanie problémom, ako to vyriešiť? Ďalším míňaním. Barónka Ashtonová v roku 2011 naplánovala minúť približne 10 miliónov eur len na propagáciu svojej osoby a svojho úradu. To všetko popri existujúcich nákladoch na propagáciu – Catherine Ashtonová mala už vtedy k dispozícii 4 vlastných ovplyvňovateľov verejnej mienky a voľné použitie armády ovplyvnovateľov Európskej komisie, ktorá má 1000 členov.

Za žiadané peniaze Ashtonová plánovala vytvoriť videá za účelom „ilustrovať všeobecnej verejnosti narastajúcu dôležitosť úlohy EÚ ako globálneho hráča v budovaní mieru a krízového manažmentu“. Chcela tiež podporiť „sieťové aktivity“, zahŕňajúc VIP návštevy, obedy alebo večere „3 chody s čašníckou službou a vínom“ a nevyhnutné diplomatické koktejlové recepcie so „šampanským a predjedlami najvyššej triedy“.

V roku 2012 si tiež Catherine Ashtonová najala vlastného „mediálneho poradcu“ s platom zhruba 180 000 eur ročne, a to napriek tomu, že EÚ už míňa zhruba 10 miliónov eur ročne na náklady súvisiace so vzťahmi s médiami. Okrem vylepšovania imidžu tiež Catherine Ashtonová s kritikou bojuje ďalším spôsobom. Podľa jedného predstaviteľa EÚ sa Catherine Ashtonová obklopuje ľuďmi, ktorí jej pritakávajú a prijala tiež „bunkrovú“ mentalitu – problémom sa vyhýba namiesto toho, aby im čelila. Najlepšie zarábajúca politička v EÚ sa tak stráni osobným rozhovorom s médiami.

Vysoký plat Catherine Ashtonovej napriek nezodpovednosti

Základný plat Catherine Ashtonovej je zhruba 300 000 eur ročne. Spolu s ďalšími príplatkami však podľa britského denníka Daily Mail dostáva až zhruba 390 000 eur ročne.  Spolu s nimi zarobí teda viac, ako najmocnejší muž sveta – Barack Obama. Ten sa musí uspokojiť so 400 000 dolármi ročne, čo je zhruba 300 000 eur. Z tohto platu navyše platí dane EÚ, ktoré sú nižšie, ako by platila doma.

Ak vydrží do konca svojho 5-ročného obdobia, dostane navyše nezdanené odstupné vo výške zhruba 550 000 eur a doživotný dôchodok vo výške zhruba 75 000 eur ročne. Napriek tomu však Ashton svoju prácu neberie veľmi vážne – denník Daily Telegraph v septembri minulého roka Catherine Ashtonovu kritizoval za veľmi nízku účasť na zasadnutiach Európskej komisie. Z 32 stretnutí Ashtonová vynechala 21.

Zbytočná funkcia?

Úrad Catherine Ashtonovej nespĺňa ani základnú úlohu, ktorú si vytýčil – vytvoriť jednotnú zahraničnú politiku medzi všetkými štátmi EÚ. Zlyhanie úradu Catherine Ashtonovej pri plnení tejto úlohy priznal aj prezident EÚ Herman van Rompuy. Ako navyše môžeme vidieť, Catherine Ashtonová zlyháva aj pri plnení vedľajších úloh a to napriek lukratívnym odmenám a štedrému financovaniu jej úradu. Je však chybou Európskej únie, že daný úrad a prácu Catherine Ashtonovej naďalej podporuje a jej neschopnosť jej dokonca umožňuje zakrývať za peniaze všetkých obyvateľov EÚ.

Kredit/zdroj:
1. http://eur-lex.europa.eu/budget/www/index-en.htm
2. http://www.express.co.uk/news/uk/372149/70m-homes-bill-for-Baroness-Ashton-diplomats
3. http://www.dailymail.co.uk/debate/article-1255840/How-Cathy-Ashton-laughing
-stock-EU.html
4. http://www.snouts-in-the-trough.com/archives/3433
5. http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/8314143/Baroness-Ashton
-bottom-of-class-as-she-fails-first-year-in-office.html

 

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.